Čo je to stres?

Stres vždy bol a vždy bude súčasťou nášho života. Hoci stres zvyčajne vnímame negatívne, jeho hlavným účelom je chrániť nás. Ale čo ak sa stane všadeprítomným a nášmu zdraviu viac škodí ako pomáha?

Ignorovať stres sa nevypláca a boj s ním prináša úľavu len krátkodobo. Je múdre mu načúvať a pochopiť jeho príčiny. To nám pomôže nielen zmierniť jeho účinky na naše zdravie, ale často aj zmeniť náš vzťah k sebe samým.

Čo je to stres?

Stres je prirodzenou reakciou človeka v situácii ohrozenia. Takáto reakcia prebieha na psychickej (pocit vzrušenia) aj fyzickej úrovni (zrýchlenie dýchania a srdcovej frekvencie, prekrvenie svalov) a môže nás zachrániť v skutočnom nebezpečenstve.

Situácií, v ktorých nám ide o život, je v súčasnosti málo, ale v každodennom živote čelíme mnohým požiadavkám a ocitáme sa pod tlakom. A aj to môže naše telo vnímať ako hrozbu.

Stresová situácia, ktorá trvá príliš dlho alebo sa často opakuje, sa stáva problematickou. Vyčerpáva telo. V tejto súvislosti hovoríme o dlhodobom alebo chronickom strese.

Distres – negatívny stres, záškodník

Nežiaduci stres nízkej intenzity, distres, môže spôsobiť telu značné problémy. Časom sa hromadí a môže prerásť do chronického stresu, ktorý spôsobuje nepríjemné psychické alebo fyzické príznaky. Môže to byť spôsobené spoločenským tlakom na výkonnosť jednotlivca, stresom zo školy alebo práce, robením vecí na poslednú chvíľu, neistotou vo vzťahoch alebo strachom o blízkych.

 

Eustres – pozitívny stres, pomocník

Užitočný stres sa nazýva eustres. Eustres neškodí, práve naopak – optimálna úroveň stresu pôsobí ako tvorivá a motivačná sila. Ak stresory vnímame ako príležitosť alebo výzvu, ktorú možno úspešne prekonať, vyvolávajú príjemné pocity.

Môže sa zdať ťažké rozpoznať hranicu medzi pozitívnym a negatívnym stresom, ale stačí pozorovať svoje telo. Pokiaľ na sebe pozorujete príznaky stresu, ako je zlý spánok alebo tráviace problémy, ide o nezdravý stres.

 

Chronický stres

Bežný každodenný stres by mal prirodzene ustúpiť, keď stresová situácia pominie. Chronický stres je však stres, ktorý pretrváva dlhší čas a môže spôsobiť zdravotné komplikácie.

co je to stres

Porozumenie reakcii na stres

Keď sa stretneme s hrozbou, napríklad s veľkým štekajúcim psom, náš hypotalamus, malá, ale dôležitá oblasť v mozgu, spustí poplašný systém tela. Tento systém podnecuje naše nadobličky k uvoľňovaniu hormónov vrátane adrenalínu a kortizolu.

Adrenalín zvyšuje srdcovú frekvenciu, krvný tlak a tiež zvyšuje zásoby energie. Kortizol, hlavný stresový hormón, zvyšuje množstvo cukrov v krvi, čím zabezpečuje dostupnosť látok na obnovu tkanív.

 

Keď prirodzená reakcia na stres pretrváva

Po pominutí vnímanej hrozby sa hladina hormónov vráti do normálu. Hladina adrenalínu a kortizolu klesá, srdcová frekvencia a krvný tlak sa vracajú do pokojového stavu a ostatné systémy sa vracajú k normálnej činnosti.

Ak sú však stresory neustále prítomné a vy sa cítite neustále ohrození, reakcia „bojuj alebo utekaj“ zostáva zapnutá.

Dlhodobá aktivácia systému stresovej reakcie a následné nadmerné pôsobenie kortizolu a iných stresových hormónov môže narušiť mnohé procesy v našom tele. To nás vystavuje zvýšenému riziku zdravotných komplikácií.

Preto je také dôležité naučiť sa zdravým spôsobom, ako sa vyrovnať so životnými stresormi.

 

Aké sú prejavy stresu?

Väčšina ľudí sa denne stretáva so stresom, ale každý ho prežíva inak a inak naň reaguje. Z tohto dôvodu sú individuálne aj stopy, ktoré zanecháva na našom zdraví, ak trvá príliš dlho alebo je príliš intenzívny.

 

Stres a psychosomatika

Okrem psychických porúch sa stres veľmi často prejavuje aj psychosomaticky, t. j. na našom tele. Najčastejšími komplikáciami sú kardiovaskulárne a tráviace problémy. Časté sú aj kožné choroby, sexuálne a reprodukčné problémy, nespavosť a vypadávanie vlasov.

Možné fyzické prejavy stresu:

  • akné, ekzémy, vyrážky a iné kožné problémy
  • úzkosť, depresia
  • cukrovka
  • ochorenia srdca, srdcový infarkt, vysoký krvný tlak a mŕtvica
  • hyperfunkcia štítnej žľazy
  • syndróm dráždivého čreva
  • poruchy trávenia, bolesť brucha, stresová hnačka
  • žalúdočné vredy
  • zmeny hmotnosti
  • vypadávanie vlasov zo stresu
  • znížená sexuálna túžba
  • bolesti hlavy
  • svalové napätie a bolesť
  • problémy so spánkom
  • problémy s pamäťou a koncentráciou

 

Aká je súvislosť medzi stresom a pankreatitídou?

Výskum a klinická prax túto súvislosť skutočne potvrdzujú. Na rozdiel od krátkodobého stresu, ktorý má tendenciu chrániť pankreas pred zápalom, dlhodobý stres predstavuje riziko. Pankreas je preniknutý hustou sieťou nervov, ktoré sú citlivé na hormóny, ktoré telo produkuje v dôsledku stresu. To v konečnom dôsledku zvyšuje riziko zápalu.

 

Ako sa zbaviť stresu? A ako sa naučiť zvládať stresové situácie?

Ak už trpíte stresom a hľadáte spôsoby, ako sa ho zbaviť, odporúčame liečiť telo aj myseľ.

Stresové udalosti sú súčasťou života. A možno nebudete môcť zmeniť svoju súčasnú situáciu. Môžete však podniknúť kroky na zvládnutie vplyvu týchto udalostí na vás.

Ak chcete byť naozaj dôslední, optimálnym riešením je obrátiť sa na odborníka.

Medzi techniky zamerané na telo patrí práca s dychom – mnohí ľudia zisťujú, že dýchajú príliš povrchne alebo nevyužívajú celý priestor hrudníka a brucha. Môžete vyskúšať nejakú formu relaxácie alebo sa zamerať na pohyb. Práca s mysľou býva zložitá, ale možno ju naštartovať napríklad hodinou denne, ktorú venujeme sami sebe.

Medzi stratégie zvládania stresu patria:

  • zdravá strava, pravidelný pohyb a dostatok spánku
  • ranný pohyb (napr. zámerné zaparkovanie auta o niekoľko ulíc ďalej od práce)
  • relaxačné techniky, ako je joga, hlboké dýchanie, masáž alebo meditácia
  • viesť si denník, zapisovať si myšlienky alebo veci, za ktoré sme v živote vďační.
  • čas na koníčky, na seba
  • rozvíjanie zdravých priateľských vzťahov a rozhovorov s blízkymi
  • hľadanie spôsobov, ako do svojho života vniesť viac humoru a smiechu
  • dobrovoľníctvo
  • stanovenie priorít a odstránenie úloh, ktoré nie sú potrebné
  • odborné poradenstvo, ktoré vám pomôže vytvoriť špecifické stratégie na zvládanie stresu

 

Vyhnite sa nezdravým spôsobom zvládania stresu, ako je prejedanie sa, požívanie alkoholu, tabaku alebo iných látok. Ak sa obávate, že by ste k tomu mohli byť náchylní v stresových situáciách, poraďte sa so svojím lekárom.

Odmenou za to, že sa naučíte zvládať stres, vám bude väčší pokoj, lepšie vzťahy, zdravie a celková kvalita života.

Jak se zbavit stresu online psychoterapií

Stres v tehotenstve

Podľa štúdií môže vysoká úroveň stresu v tehotenstve ovplyvniť vývoj embrya a spôsobiť predčasný pôrod. Preto je veľmi dôležité, aby budúce matky vedeli, ako zvládať stres. Počas tehotenstva je vhodné dostatočne relaxovať a v prípade akýchkoľvek nepríjemných psychických stavov sa poradiť s odborníkom.

 

Ako predchádzať stresu a aké sú možnosti prevencie?

Na prevenciu stresu platia všetky známe tipy pre zdravý životný štýl – vyvážená strava, pohyb a dostatok spánku. Keď však chcete pre seba urobiť niečo viac, spomalte, uvedomte si všetko, čo robíte, na čo myslíte a čo prežívate. Stres nás dostihne vždy, keď sme príliš ďaleko od seba.

Ako výzvu môžeme brať aj to, že nás okolnosti prinútili vyrovnať sa so stresom. Ako príležitosť dozvedieť sa niečo o sebe a naučiť sa, ako spomaliť, mať viac času na seba a ako tento čas čo najlepšie využiť.

 

  • Vyhľadajte pomoc kvalifikovaného odborníka nielen vtedy, keď “horí”
  • Udržiavajme sociálne kontakty a úzke medziľudské vzťahy. Vzťahy si vyžadujú neustálu starostlivosť, ktorá však vedie k životnej spokojnosti.
  • Vytvorme si zdravé návyky, medzi ktoré nepochybne patrí dostatok pohybu, kvalitný spánok a strava bohatá na živiny.
  • Vďačnosť je ďalším spôsobom, ako sa vyhnúť hromadeniu stresu. Buďme vďační za to, čo máme, ale aj za prekážky, ktoré musíme prekonať.
  • Nájdime si každý deň chvíľu pre seba a venujme sa svojim potrebám.
terapeuti

Odporučíme Vám troch ideálnych terapeutov, ktorí sa špecializujú na stres

Na základe 19-tich otázok vám zo 100+ terapeutov nájdeme tých, ktorí najviac zodpovedajú vašim predstavám a témam.

Stres je prirodzenou reakciou človeka v situácii ohrozenia. Situácií, v ktorých nám ide o život, je málo, ale v každodennom živote čelíme mnohým požiadavkám a ocitáme sa pod tlakom. A aj to  naše telo vyhodnotiť ako hrozbu.