Cítili ste sa niekedy na večierku, v obklopení ľudí, nekomfortne? Ťažko sa vám dýchalo a hľadali ste dôvod, prečo čo najskôr odísť? Šli ste niekedy na schôdzku o niekoľko hodín skôr, pretože ste mali obavy, že by sa počas cesty mohlo niečo stať, a vy by ste nedorazili načas? Strachovali ste sa niekedy o budúcnosť tak moc, že ste úplne zabudli žiť v prítomnosti? Aj takto môžu vyzerať úzkosti.

uzkost

Prejavy úzkostí nie sú pre človeka pocitovo nijak príjemné – kto by mal rád pocit strachu a obavy o tom, čo sa stane alebo čo by sa mohlo stať? Pritom je úzkosť podľa štatistík najčastejším psychickým ochorením, takže sa presne s týmto pocitom denne stretáva mnoho ľudí.

Čo je to úzkosť a ako sa prejavuje?

Úzkosť sa prejavuje ako nepríjemný pocit ohrozenia a napätia s rôznou intenzitou – od mierneho nepokoja až po návaly paniky. Úzkostné pocity nám môžu pripomínať strach či stres, sú medzi nimi ale určité rozdiely.

Rozdiely medzi strachom/stresom a úzkosťou

Strach/StresÚzkosť
Krátkodobá reakcia na nebezpečenstvoDlhodobá obava
Reakcia na konkrétnu vecObava z niečoho neurčitého
Po odznení situácie časom odznie aj strach/stresÚzkosť môže pretrvávať od niekoľkých minút až po niekoľko mesiacov
Je prirodzenou obranou tela, ktorá nám môže pomôcť v nebezpečných situáciáchNie je obranným mechanizmom, môže prerásť v duševné ochorenie

Symptomy úzkosti

Symptómy úzkostí sa začnú prejavovať, keď sa ocitneme v stresujúcej a pre nás nekomfortnej situácií, ale môžu sa objaviť aj bez zjavnej príčiny.

Medzi symptómy môže patriť:

  • Potenie
  • Vyššia dychová intenzita a tepová frekvencia
  • Zažívacie problémy
  • Problémy s prehĺtaním
  • Pocity na odpadnutie
  • Napätie v svaloch
  • Tras

Tieto symptómy môžu byť tak nepríjemné, že sa im môžeme snažiť utiecť. Časom sa preto začíname vyhýbať situáciám, ktoré by stavy úzkosti mohli vyvolať.

Týmto situáciám sa môžeme vyhýbať:

Fyzicky

  • To sa stáva najmä v prípade sociálnej fóbie – vyhýbame sa spoločenským udalostiam, škole či práci v prípade, že máme napríklad dôležitú prezentáciu.
  • Táto seba izolácia môže výrazne narušiť náš spoločenský život a ohroziť naše vzťahy.

Emočne

  • Snaha oprostiť sa od nepríjemných pocitov, napríklad pomocou alkoholu či iných omamných látok.

Cítiť občas úzkosť nevadí, je to prirodzená reakcia na životné udalosti, ako je napríklad dôležitý test, príhovor pred davom ľudí alebo pracovný pohovor. Pokiaľ sa s ňou ale potýkame opakovanie a začína negatívne ovplyvňovať náš život, je dobré spolu s odborníkom zistiť, či neprerastá v psychické ochorenie.

Kedy sa úzkosť mení v poruchu?

  • Pokiaľ úzkosť trvá príliš dlho
  • Pokiaľ je úzkosť príliš intenzívna
  • Pokiaľ sa nám prejavuje úzkosť v situáciach, ktoré by pre nás, za normálnych okolností, neboli stresujúce
  • Pokiaľ nám úzkostlivé myšlienky bránia v normálnom fungovaní, v práci,…

Aké sú najčastejšie typy úzkostných porúch?

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)

Človeka prevádza neustály pocit, že niečo nie je v poriadku a že sa niečo nepodarí podľa jeho predstáv. Jej spúšťačom môže byť mimo iné dlhodobý stres alebo náročné životné udalosti (odchod zo zamestnania, rozchod, úraz a s ním spojené obmedzenia).

Zradná je najmä v tom, že prichádza plíživo a postupne roztáča začarovaný kruh strachu, obáv a úzkostí, ktorým neskôr podľahne aj kritický rozum. Človek s touto poruchou v kritickú chvíľu nedokáže vyhodnotiť, že pravdepodobnosť, že sa stane ten najhorší scénar, ktorý si dokáže predstaviť, je mizivá. Namiesto toho venuje svoju pozornosť stresorom a zabýva sa otázkou “Čo keby?”.

Úzkostne depresívna porucha

Zatiaľ čo u GAD ide skôr o myšlienky typu “Mám strach, pretože to určite zle skončí,” úzkostne depresívna porucha znie asi takto: “Nemá to cenu, aj tak to určite nezvládnem.” Správne tušíte, že obavy sa pomaly presúvajú do úrovne smutnej nálady, ktorá človeka vedia k celkovému útlmu.

Pretože je táto porucha kombináciou úzkosti a depresie, človek sa tu potýka so smútkom, demotiváciou, beznádejou a premenlivou náladou. Časté sú pocity viny, neustále sebaobviňovanie sa, zlé zvládanie kritiky a nízke sebavedomie.

Ako na úzkosť?

S miernou úzkosťou môžu pomôcť techniky zamerané na telo. Rôzne relaxačné metódy, ktoré nabudený organizmus opäť uvedú do kľudu, a tak uľavia aj napätej mysli a emóciám.

  • Imaginácia – zapojenie svojej predstavivosti. Predstavte si nejaké bezpečné miesto a ponúknite svojej mysli obrazy, v ktorých svoje starosti posielate ďaleko od seba ako loďku po rieke. Úzkosť je totižto prezlečený strach a ten je často zase obavou zo straty kontroly. A práve umenie odovzdať svoje starosti môžete takto jednoducho nacvičovať.
  • Kontrolované dýchanie – vyskúšajte rôzne dychové techniky. Práve koncentrácia na náš dych nás odvedie od úzkostných myšlienok a pomôže s upokojením mysle. Táto metóda je jedným z najrýchlejších spôsobov, ako zmierniť náhly záchvat úzkosti.
  • Meditácia – meditácia nám pomôže zamerať sa na prítomný okamžik a vnímať svoje telo. Môže nám tak pomôcť oprostiť sa od obáv z budúcnosti a skľudniť zaneprázdnenú myseľ.

Ďalšou úrovňou je zdieľanie svojich obáv s druhou osobou. Ideálny je odborník z oblasti psychického zdravia, ktorý vám okrem podpory pomôže pomôcť pochopiť aj dynamiku úzkostí.

Ako sa lieči úzkostná porucha?

Doporučuje sa v prvom rade vylúčiť aj somatické ochorenia, ktoré môžu mať podobné prejavy ako úzkostné poruchy. Liečbu podporuje takisto pravidelný pohyb, ktorý pomáha k odbúravaniu stresu, dostatok spánkuzdravá strava.

Pokiaľ na sebe pociťujete príznaky, zdôverte sa svojmu lekárovi alebo kontaktujte psychológa alebo iného odborníka.

Premýšľate o terapii?

Určite stojí za vyskúšanie

© Hedepy s.r.o.
Pokiaľ ste v stave ohrozenia seba alebo iných osôb, prosíme, bezodkladne kontaktujte Krízovú linku pomoci (telefonicky: 0800 500 333). Naši terapeuti alebo Hedepy s.r.o. nenesie zodpovednosť za váš zdravotný stav.
VisaMastercardGoogle PayApple PayPayPal