Cítili ste sa niekedy na večierku, v obklopení ľudí, nekomfortne? Ťažko sa vám dýchalo a hľadali ste dôvod, prečo čo najskôr odísť? Šli ste niekedy na schôdzku o niekoľko hodín skôr, pretože ste mali obavy, že by sa počas cesty mohlo niečo stať, a vy by ste nedorazili načas? Strachovali ste sa niekedy o budúcnosť tak moc, že ste úplne zabudli žiť v prítomnosti? Aj takto môžu vyzerať úzkosti.
Prejavy úzkostí nie sú pre človeka pocitovo nijak príjemné – kto by mal rád pocit strachu a obavy o tom, čo sa stane alebo čo by sa mohlo stať? Pritom je úzkosť podľa štatistík najčastejším psychickým ochorením, takže sa presne s týmto pocitom denne stretáva mnoho ľudí.
Úzkosť sa prejavuje ako nepríjemný pocit ohrozenia a napätia s rôznou intenzitou – od mierneho nepokoja až po návaly paniky. Úzkostné pocity nám môžu pripomínať strach či stres, sú medzi nimi ale určité rozdiely.
Strach/Stres | Úzkosť |
---|---|
Krátkodobá reakcia na nebezpečenstvo | Dlhodobá obava |
Reakcia na konkrétnu vec | Obava z niečoho neurčitého |
Po odznení situácie časom odznie aj strach/stres | Úzkosť môže pretrvávať od niekoľkých minút až po niekoľko mesiacov |
Je prirodzenou obranou tela, ktorá nám môže pomôcť v nebezpečných situáciách | Nie je obranným mechanizmom, môže prerásť v duševné ochorenie |
Symptómy úzkostí sa začnú prejavovať, keď sa ocitneme v stresujúcej a pre nás nekomfortnej situácií, ale môžu sa objaviť aj bez zjavnej príčiny.
Medzi symptómy môže patriť:
Tieto symptómy môžu byť tak nepríjemné, že sa im môžeme snažiť utiecť. Časom sa preto začíname vyhýbať situáciám, ktoré by stavy úzkosti mohli vyvolať.
Týmto situáciám sa môžeme vyhýbať:
Fyzicky
Emočne
Cítiť občas úzkosť nevadí, je to prirodzená reakcia na životné udalosti, ako je napríklad dôležitý test, príhovor pred davom ľudí alebo pracovný pohovor. Pokiaľ sa s ňou ale potýkame opakovanie a začína negatívne ovplyvňovať náš život, je dobré spolu s odborníkom zistiť, či neprerastá v psychické ochorenie.
Človeka prevádza neustály pocit, že niečo nie je v poriadku a že sa niečo nepodarí podľa jeho predstáv. Jej spúšťačom môže byť mimo iné dlhodobý stres alebo náročné životné udalosti (odchod zo zamestnania, rozchod, úraz a s ním spojené obmedzenia).
Zradná je najmä v tom, že prichádza plíživo a postupne roztáča začarovaný kruh strachu, obáv a úzkostí, ktorým neskôr podľahne aj kritický rozum. Človek s touto poruchou v kritickú chvíľu nedokáže vyhodnotiť, že pravdepodobnosť, že sa stane ten najhorší scénar, ktorý si dokáže predstaviť, je mizivá. Namiesto toho venuje svoju pozornosť stresorom a zabýva sa otázkou “Čo keby?”.
Zatiaľ čo u GAD ide skôr o myšlienky typu “Mám strach, pretože to určite zle skončí,” úzkostne depresívna porucha znie asi takto: “Nemá to cenu, aj tak to určite nezvládnem.” Správne tušíte, že obavy sa pomaly presúvajú do úrovne smutnej nálady, ktorá človeka vedia k celkovému útlmu.
Pretože je táto porucha kombináciou úzkosti a depresie, človek sa tu potýka so smútkom, demotiváciou, beznádejou a premenlivou náladou. Časté sú pocity viny, neustále sebaobviňovanie sa, zlé zvládanie kritiky a nízke sebavedomie.
S miernou úzkosťou môžu pomôcť techniky zamerané na telo. Rôzne relaxačné metódy, ktoré nabudený organizmus opäť uvedú do kľudu, a tak uľavia aj napätej mysli a emóciám.
Ďalšou úrovňou je zdieľanie svojich obáv s druhou osobou. Ideálny je odborník z oblasti psychického zdravia, ktorý vám okrem podpory pomôže pomôcť pochopiť aj dynamiku úzkostí.
Doporučuje sa v prvom rade vylúčiť aj somatické ochorenia, ktoré môžu mať podobné prejavy ako úzkostné poruchy. Liečbu podporuje takisto pravidelný pohyb, ktorý pomáha k odbúravaniu stresu, dostatok spánku a zdravá strava.
Pokiaľ na sebe pociťujete príznaky, zdôverte sa svojmu lekárovi alebo kontaktujte psychológa alebo iného odborníka.