Nebojte sa. Či už budete k vyliečeniu depresie potrebovať len malé zmeny v životnom štýle, prehodnotenie zabehnutého spôsobu myslenia alebo výlet do hlbín vaše duše, jedná sa o jedno z najlepšie liečiteľných duševných problémov.
Depresia je ochorenie patriace do skupiny označovanej ako poruchy nálad. Pokiaľ sa zlá nálada nelepší štrnásť dní, môžeme začať uvažovať o tom, že sa možno preklápa do ľahkej depresie.
Depresia môže byť endogénna (takisto “vnútorná” alebo “pravá”) alebo exogenná (alebo “reaktívna”). Príčiny endogénnej depresie je ťažšie odhaliť, pretože sa skrývajú vo vnútri nás samotných. Stojí za ňou totižto nevyváženosť chemického prostredia mozgu, ktorá môže byť ako vrodená, tak aj získaná v priebehu života. Tento typ depresia sa väčšinou lieči pomocou antidepresív.
Exogénna depresiu môže spôsobiť nadmerná záťaž a dlhotrvajúci stres (napríklad aj syndróm vyhorenia môže prejsť do depresie), ťažké životné udalosti alebo traumy. Priebeh depresie ale býva podobný, nech už ochorenie vzniklo akokoľvek.
Depresiu takisto môžeme rozdeľovať na ľahkú, strednú a ťažkú. V prípade neliečenej depresie sa stav pacienta zhoršuje a depresívne stavy sa prehlbujú. Následkom týchto stavov môže byť aj úplne zanedbávanie seba a blízkych, alebo žiadna chuť do života.
Najčastejšími prejavmi depresie sú zhoršená nálada, únava a strata záujmu o veci, ktoré ná zvykli tešiť. Ľudia trpiaci depresiou zažívajú aj poruchy spánku, zmeny telesnej hmotnosti a chuti k jedlu, objavujú sa aj myšlienky vedúce k sebaobviňovaniu a zúfalstvu.
Najintenzívnejšie sa depresívne stavy prejavujú spravidla ráno.
Fyzické prejavy depresie
Okrem hlbokého smútku sa depresia veľmi často prejavuje aj psychosomaticky. Najčastejšími fyzickými prejavmi depresie sú:
Aj zlú náladu sme zvyknutí nazývať depresiou či “depkou”, napríklad zimné či podzimné depresie, depresiu vo vzťahy alebo samoty. Väčšinou ale ide len o výkyvy nálady, ktoré sa skôr či neskôr stabilizujú. Zlá nálada samozrejme nie je príjemná, ale nemusíme sa jej báť. Je prirodzenou súčasťou psychicky zdravého človeka.
Pokiaľ ale cítite, že trvá nezvyčajne dlho a je vo vašom živote na úkor jeho kvality, potom sa môže jednať o prvé známky depresie. V tejto fáze môže rozhovor s terapeutom priniesť vítanú úľavu a pomôcť vám jednoduchšie sa zorientovať v neľahkej situácií. Zistíte tak, či je vaša depresia klinická, teda či je možné ju preukázateľne diagnostikovať.
Spoľahlivú diagnostiku vykonáva vždy odborník pomocou psychologických testov. Najčastejšie je to klinický psychológ, psychiater, ale aj praktický lekár. Na základe psychologických testov a rozhovorov sa potom určí diagnóza a diskutuje sa s pacientom odporúčaná liečba. Tento postup platí najmä pre vážnejšie formy depresie. V prípade ľahších problémov môže pomôcť aj terapeut v rámci poradenského rozhovoru.
Liečba depresie je individuálny proces. V závislosti na akútnosti depresie sa pristupuje k terapii, zapojení liekov (typicky antidepresív) alebo k ich vzájomnej kombinácií. Pokiaľ na sebe pociťujete prvé známky depresie, hľadajte možnosti, ako si uľaviť aspoň do tej doby, než budete mať možnosť navštíviť odborníka. Odporúčame vyskúšať niekoľko overených rád ako na depresie:
Nastolte si pravidelný režim, na ktorý si možno budete chvíľku zvykať, ale ktorý v konečnom dôsledku priaznivo ovplyvní hormonálnu hladinu spoluzodpovednú za depresívne stavy. Nastavte si zdravú životosprávu, vyhýbajte sa alkoholu a pokiaľ je to možné, aj kofeínu.
Dôverný rozhovor vás môže zbaviť depresívneho pocitu samoty. Druhá osoba vám poskytne okrem opory určite aj priestor k tomu si urovnať myšlienky, ktoré sa zdajú byť v tichu vašej mysle možno až neznesiteľné. Pokiaľ ale máte pocit, že to sami nezvládnete a nemáte vo svojom okolí nikoho, komu by ste sa mohli zdôveriť a nájsť v ňom podporu, vyhľadajte čím skôr návštevu odborníka.
Tako ako myseľ ovplyvňuje telo, tak telo ovplyvňuje myseľ. Príjemnou stimuláciou vašich zmyslov uľavíte aj duševnému napätiu, ktoré depresiu sprevádza. Na internete nájdete veľké množstvo vedených relaxácií alebo autogénnych tréningov, doprajte si aromaterapiu alebo nenáročnú pohybovú aktivitu.
Popôrodnú depresiu môžu zažívať dokonca aj tie ženy, ktoré sa doteraz cítili psychicky vyrovnané a netrpeli výraznými výkyvmi nálad. Jednou z možných príčin sa ukazuje byť zmenená hladina pohlavných hormónov, v tomto prípade skupiny estrogénov.
Estrogén po pôrode prudko klesne a počas nasledujúceho obdobia kojenia jeho hladina naďalej kolísa. Vzájomným pôsobením sa tak na úrovni biochemických procesov zvyšuje riziko výskytu depresívnych stavov.
K ďalším spúšťačom patrí narušenie biorytmy a spánku celkovo. Ženy v tomto období zo dňa na deň prichádzajú o pravidelný spánok a mení sa im celý denný režim, ktorý sa podriaďuje potrebám bábätka.
Nepomáha ani sociálna izolácia, ktorá môže byť pre mnoho žien stresujúca. V rovine psychickej, depresie často podporí aj naučené spôsoby myslenia. Jedným z nich môže byť napríklad presvedčenie, že požiadať o pomoc je prejav slabosti. Nenápadná veta znejúca v podvedomí môže ženu dohnať až na pokraj psychického a fyzického vyčerpania.
Popôrodná depresia sa môže prejaviť hneď po narodení dieťaťa, ale takisto až po skončení šestonedelia. Depresia sa môže vyskytnúť aj u tehotných žien.
Medzi príznaky popôrodnej depresia patrí:
Laktačná či popôrodná psychóza je ťažšou formou popôrodnej depresie. Najčastejšie sa objavuje hneď po pôrode alebo počas prvých dvoch týždňov, ale môže sa objaviť aj do dvoch mesiacov od pôrodu.
Medzi prejavy laktačnej psychózy patrí:
U laktačnej psychózy je veľmi dôležitá okamžitá liečba, pretože matka často úplne stráca schopnosť starať sa o svoje dieťa. Pri skorej liečbe, väčšinou pomocou liekov alebo aj hospitalizácie, avšak príznaky psychózy väčšinou rýchlo ustupujú.
Bipolárna afektívna porucha je psychické ochorenie, pri ktorom sa striedajú euforické a hlboko depresívne stavy. V depresívnej fáze môže mať človek sklony k sebapoškodzovaniu alebo dokonca k pokusom o samovraždu.
Obdobie mánie môže vyzerať bezproblémovo až príjemne, ale osobe, ktorá sa s tým trápi sa nemusí úplne dariť kontrolovať svoje činy, a potom sa musí potýkať s ich následkami. Pri podozrení na toto ochorenie je nutné vyhľadať psychiatra, ktorý môže predpísať vhodné lieky.
Niektorí ľudia s depresívnou poruchou si nemusia uvedomovať, že trpia práve depresiou – môžu ju nazývať zlou náladou alebo čakať, až ich prejde. Prípadne si svoje problémy nechcú priznať alebo sa boja požiadať o pomoc.
Pokiaľ máte podozrenie, že niekto z vašich blízkych prežíva depresiu, pristupujte k situácií citlivo. Takýto človek teraz najviac potrebuje podporu a empatiu. Pokiaľ to je možné, pomôžte mu dodržiavať denný režim a vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom sa nebude báť hovoriť o svojich pocitoch. Otvorte aj tému odbornej pomoci a snažte sa o nej rozprávať tak, aby bolo jasné, že pomoc neodsudzujete, naopak ju považujete za užitočnú.
Je takisto dobré počítať s tým, že chovanie blízkeho človeka v depresií môže byť iné, než na čo ste boli zvyknutý. Nebuďte frustrovaný z toho, že sa blízkemu snažíte zo všetkých síl pomôcť, a on nevyzerá, že by to oceňoval. Je možné, že sa nachádza vo fáze depresie, kde to skrátka oceniť nedokáže, a bude to nejaký čas trvať. Verte ale, že mu cestu z depresie môžete výrazne uľahčiť.