„Som v pohode“: Malé klamstvo, ktoré sa podpisuje na našom duševnom zdraví

Ako často sa vás niekto opýta, ako sa máte? A ako často automaticky, bez rozmýšľania odpoviete „dobre", „v pohode", „fajn" alebo inú univerzálnu odpoveď?

Ale je to naozaj tak? Ak áno, radi by sme poznali vaše tajomstvo na život bez jediného oblaku. :-) Ak ale nie, toto nevinne znejúce klamstvo vám dlhodobo môže škodiť viac, než sa zdá.

Pozrime sa na to z psychologického uhla pohľadu. Pretože úprimnosť voči iným a najmä voči sebe samému je veľmi dôležitá pre našu duševnú pohodu.

Keď sa zo slova „dobre" stane reflex

Mám sa dobre. V práci je všetko fajn. Skvele to zvládam, nepotrebujem pomoc, všetko je úplne OK.

Takto to predsa ľudia hovoria, však? Je to bežné. A tak to hovoríme aj my. Opakujeme to tak často, až nakoniec sami prestaneme rozlišovať, kedy ešte hovoríme pravdu.

Samozrejme, je úplne v poriadku nehovoriť strýkovi pri rodinnej večeri alebo kolegom počas rýchleho status meetingu, že nie sme úplne OK. Niekedy je „mám sa dobre“ jednoducho štít, ktorým chránime svoje súkromie.

Keď však tieto robotické, univerzálne odpovede začneme rozdávať všetkým okolo seba bez zamyslenia sa, skĺzavame do dosť nebezpečnej zóny. Z tejto automatickej odpovede sa stane psychologický reflex, ktorý je síce efektívnym spôsobom, ako chrániť svoje vnútro a vyhnúť sa vysvetľovaniu skutočných pocitov. Na druhej strane je to ale psychologické väzenie, ktoré nás izoluje od ostatných aj od nás samých.

Prečo je tak náročné byť naozaj úprimní?

Možno sa v tom aj vy trocha spoznávate. Väčšina z nás to má podobne a skutočnú realitu má tendenciu filtrovať. Prečo to tak je? Stojí za tým hneď niekoľko dôvodov:

1. Potrebujeme fungovať. Keby sme si problém priznali, budeme ho musieť riešiť, konfrontovať sa s negatívnymi emóciami a možno nás to na nejaký čas zabrzdí v životnom tempe. Lenže na to nie je čas. Deadliny sa neposunú a nájom sa sám nezaplatí.
2. Nechceme ukázať slabosť. Kolegovia majú predsa všetko pod kontrolou, na Instagrame sa každý spokojne smeje, šéfka tlačí na výkon a Alena stíha pred prácou ešte fitko. Máme pocit, že so svojim trápením by sme vystupovali z davu a tak si nasadzujeme sociálnu masku.
3. Máme zlú skúsenosť. Možno už ste sa párkrát skúšali zdôveriť, ale nedopadlo to moc dobre. Druhý človek vaše emócie zľahčoval, odsúdil vás alebo vás vôbec nechápal. A tak ste sa ich naučili držať v sebe, pekne v bezpečí pod pokrievkou.
4. Nechceme ostatných zaťažovať. Sami seba presviedčame, že naše problémy nikoho nezaujímajú a akurát by sme tým blízkych otravovali alebo im skazili dobrú náladu.
5. Už sme si zvykli. Stres a únava sú naša každodenná realita už tak dlho, že nám to začalo pripadať normálne. Máme pocit, že takto predsa ten život vyzerá. Niektorí sa predsa majú oveľa horšie, tak čo sa ja mám čo sťažovať?

Teraz si predstavte, že toto všetko sa odohráva v hlavách ľudí, ktorí sú vám najbližší. Navonok môžu pôsobiť, akoby bolo všetko v poriadku, no vo vnútri už to buble. Nechceli by ste vedieť, ako sa naozaj majú? Objať ich, ponúknuť im podporu a priniesť im vedierko zmrzliny? Verte nám, vaši blízki cítia voči vám presne to isté.

Podľa nášho prieskumu sa až 5 z 10 Slovákov snažia zvládať svoje duševné ťažkosti výhradne sami kvôli hanbe a strachu z reakcie okolia. Takmer 8 z 10 z nás má ale osobnú skúsenosť s psychickými problémami, ktoré narúšali bežné fungovanie. A to je veľká škoda.

Úprimnosť ohľadom našich emócií má priamy dopad na duševné zdravie

Nejde len o úprimnosť voči ľuďom okolo nás, hoci aj tá je veľmi dôležitá. Veľmi často nie sme úprimní ani sami k sebe. Výskumy pritom ukazujú, že uznanie vlastných skutočných emócií priamo ovplyvňuje naše duševné zdravie. Prečo je to tak?

1. Potláčanie emócií skôr alebo neskôr praskne. Negatívne pocity nikam nezmiznú. Pokiaľ im nedovolíme odísť smerom von, budú sa hromadiť vo vnútri. Nakoniec sa prejavia napríklad výbuchom hnevu, úzkosťou, depresiou, nespavosťou alebo úplným vyhorením. A to vás môže vyradiť na oveľa dlhšiu dobu.
2. Pomenovanie pocitov znižuje ich intenzitu. Keď si priznáme, že nám nie je dobre, a svoju emóciu pomenujeme, problém sa nezväčší, naopak. Často príde úľava, ako dokázali napríklad v tejto štúdii. Skúste si svoje pocity z daného dňa napríklad povedať nahlas v sprche alebo napísať ich na papier. Keď emóciu pomenujete, energia z nej sa uvoľní.
3. Zdieľanie emócií prehlbuje naše vzťahy a znižuje stres. Vzťahy s blízkymi veľmi ovplyvňujú, ako sa cítime. Máme vďaka nim pocit bezpečia, dôvery a opory. Vyplavujú sa dôležité hormóny šťastia a klesá hladina stresových hormónov. Vzťahy ale nemôžu mať hĺbku, keď k sebe nie sme úprimní, nezdieľame realitu svojho života a nedáme si vzájomne priestor jeden druhému pomôcť.

Test: Ako moc ste úprimní sami k sebe?

Možno si hovoríte, že vaše problémy ani nestoja za zmienku. Že to nie je nič až také vážne. Nie je to ale skôr tým, že sa vaša hranica znesiteľnosti kúsok po kúsku posúva? Možno ste si zvykli ísť tak trochu na autopilota.

Poďte si urobiť krátky test, ktorý vám pomôže si v tom urobiť viac jasno. Odpovedzte na tieto otázky ÁNO, alebo NIE:

1. Máte pocit, že fungujete normálne, ale zároveň ste už dlho necítili skutočnú radosť a šťastie?
2. Hovoríte si niekedy, že ostatní ľudia sa predsa majú horšie, a tak sa nemáte na čo sťažovať?
3. Boli by vaši najbližší prekvapení, keby dostali možnosť pozrieť sa vám do hlavy?
4. Máte pocit, že stres a vyčerpanie patrí k životu? Má to tak predsa väčšina ľudí.
5. Robí vám problém popísať, čo naozaj cítite?
6. Máte pocit, že sa od vás očakáva dobrá nálada a množstvo energie?
7. Hovoríte si, že nechcete ostatných ľudí zaťažovať svojimi „problémami"?

Čím viackrát ste odpovedali ÁNO, tým skôr je možno čas dovoliť si malú zmenu. Nie ďalšiu úlohu na zoznam povinností, len si začať všímať, čo naozaj cítite.

Pozrime sa, ako sa to dá urobiť. Naši odborníci na duševné zdravie pre vás majú mnoho praktických tipov.

Ako si dovoliť „nebyť v pohode": Praktické rady

Nemusíte hneď vykresliť svoj životný príbeh kolegyni v práci. Niekedy stačí len malá zmena perspektívy, aby ten filter „som v pohode za každých okolností" začal pomaly ustupovať.

1. Skúste si všímať a pomenovať svoje emócie

Skúste si na deň naplánovať pár „checkpointov“, napríklad počas obedovej pauzy alebo večer v sprche. Zamyslite sa nad tým, ako sa v tej chvíli cítite. Nemusíte sa snažiť emócie meniť ani skúmať, či sú „oprávnené“. Stačí si ich všimnúť, zachytiť ich a pomenovať.

2. Dovoľte si cítiť negatívne emócie

Ak si všimnete, že vám nie je úplne dobre, skúste to aspoň čiastočne prijať. Možno máte tendenciu emóciu rýchlo potlačiť, nahradiť niečím pozitívnym. Nie je na to predsa čas alebo vám to pripadá ako slabosť.

Začnite zvoľna. Namiesto „to nič nie je" skúste „nie je to nič hrozné, ale necítim sa okolo toho dobre". Namiesto „musím sa vzchopiť, na toto nie je čas" skúste „vrátim sa k tomu večer, až bude pokoj". Doprajte si aspoň malý priestor, aby sa vo vás potlačované emócie nehromadili.

3. Skúste sa trochu postaviť people pleasingu

Ak máte pocit, že by ste svojimi problémami ostatných akurát otravovali, najskôr bude people pleasing aj vaša téma. S tým sa ale dá pracovať. Poďte preskúmať metódy, ako sa people pleasingu zbaviť. Uvidíte, že sa potom ľahšie otvoríte druhým.

Podľa údajov sa ako people pleaser vidí takmer polovica z nás. Častejšie k nemu majú sklony ženy ako muži.

4. Hovorte sami so sebou tak, ako by ste hovorili s kamarátom

Keď niečo trápilo vašu sestru alebo najlepšieho kamaráta, určite ste to len tak neodignorovali. Vy ste ale sami sebe tým najbližším človekom! Ste to vy, s kým trávite každú minútu svojho života. Tak prečo si zo svojej vlastnej hlavy nevytvoriť bezpečný priestor, kde nájdete podporu a pochopenie?

Ak je pre vás sebaláska tak trochu cudzie slovo, pomôže vám náš kompas na praktickú cestu k sebaláske.

5. Postupne sa skúste vzdať slova „dobre"

Nechajte si ho na chvíle, keď je to naozaj pravda. Keď vám bude nabudúce ťažko a niekto sa vás opýta, ako sa máte, skúste odpovedať o niečo úprimnejšie. Napríklad: „Som trochu unavený/á" alebo „Teraz je toho na mňa trochu veľa, ale držím sa". Nemusíte nič vysvetľovať, ak nechcete.

6. Zdôverte sa niekomu blízkemu

Keď sa vás nabudúce niekto z vášho blízkeho okruhu opýta, ako sa máte, využite tú príležitosť a povedzte, ako to naozaj je. Nemusíte mať pripravené podrobné vysvetlenie, stačí len povedať pravdu. Je úplne v poriadku priznať si, že ani vy sami ešte celkom nerozumiete tomu, čo cítite, ale jednoducho ste sa o to chceli s niekým podeliť.

Ak ste si doteraz všetko nechávali pre seba, rozhovory o hlbších témach môžu pôsobiť dosť desivo. V našom článku Ako povedať blízkym, že vás niečo trápi nájdete užitočné a praktické tipy, napríklad ako začať ťažký rozhovor a čo robiť, ak reakcia nebude úplne taká, ako ste dúfali.

7. Zmeňte vnútorný slovník

Keď sa necítite dobre, je možné, že vám vaša myseľ hovorí vety ako: „Nemal/a by som sa takto cítiť." alebo „Ostatní zvládajú viac." Tým k pôvodnej emócii pridávate druhú, a to výčitky svedomia. Skúste nahradiť „nemal/a by som" slovom „momentálne" a dovoliť si emóciu prežiť. Povedzte si pre seba: „Momentálne cítim úzkosť a je to v poriadku." alebo „Momentálne nemám energiu a mám na to právo." Táto drobná slovná premena dáva emócii dočasný charakter.

Nebuďte na to sami. Zdôveriť sa pomáha!

Možno máte pocit, že sa nemáte na koho obrátiť. Alebo vás desí predstava, ako to ten druhý prijme. Na konzultácií v oblasti duševného zdravia neexistuje „príliš malý problém". Je to bezpečný priestor, kde môžete hovoriť o čomkoľvek. Aj keď zatiaľ dokážete povedať len to, že presne neviete, čo sa deje, len sa jednoducho necítite dobre. Spolu s odborníkom v tom postupne môžete nájsť jasnejšie kontúry.

V Hedepy nám záleží na tom, aby ste si so svojím odborníkom skutočne sadli. Preto vám na základe 5-minútového párovacieho testu odporučíme toho najvhodnejšieho z našich 100+ certifikovaných profesionálov.

Sedenia prebiehajú online alebo osobne, pokojne z vášho obľúbeného kresla, a termín si môžete rezervovať už v priebehu niekoľkých dní.

Dovoľte si nemať sa stále dobre.