Neduste to v sebe: Ako sa zdôveriť blízkym, keď vás niečo trápi

Možno by ste sa práve teraz o svoje trápenie potrebovali podeliť, ale neviete ako. Potom je veľmi dobre, že ste tu. Ukážeme vám, ako urobiť prvý krok.

To, že je ťažké sa zdôveriť, má svoj dôvod

Bojíme sa, že nás nepochopia. Alebo že nás odsúdia. Často máme tiež pocit, že by sme tým druhých zaťažovali. Alebo sa bojíme, že by sa rozhovor mohol zvrhnúť v niečo nepríjemné.

K otvorenosti potrebujeme pocit bezpečia – a ten sme nie vždy zažili. Pokiaľ niekedy vaše pocity niekto zľahčoval, nepochopil ich alebo vás ani nenechal dohovoriť, mozog si to dobre pamätá. A nabudúce vás radšej prinúti mlčať, aby ste sa zase nespálili.

Tento obranný mechanizmus je ľudský. Chránia nás. Lenže niekedy nás držia ďalej od podpory, ktorú by sme si zaslúžili. Vaši blízki, ktorých máte okolo seba dnes, sa totiž vôbec nemusia zachovať rovnako ako kedysi niekto iný.

Držať to v sebe nikdy neprinesie nič dobrého

Keď o svojich pocitoch dlho mlčíme, nikam nezmiznú. Len sa potichu hromadia a časom sa potom mnohokrát prejavia aj inde – napríklad v podráždenosti, horšom sústredení alebo spánku.

Uzatvárame sa do seba, aj keď po blízkosti vlastne túžime. Lenže čím viac to v sebe držíme, tým horšie sa nám hľadajú slová. A tým viac máme pocit, že sme na všetko sami. Zdieľanie toho, čo nás trápi s niekým, komu dôverujeme, môže byť prvým krokom k úľave. Nemusíme hneď všetko vyriešiť – niekedy stačí iba to, že to konečne nemusíme niesť sami.

5 krokov, ako sa pripraviť na citlivú konverzáciu

Ako teda na to? Chápeme, že by ste chceli mať všetko premyslené, mať správne slová a ideálne podmienky. Pravdou ale je, že žiadny „dokonalý moment“ len tak nepríde. Môžete mu ale ísť naproti. Týchto päť krokov vám pomôže získať pevnejšiu pôdu pod nohami

1. V pokoji si ujasnite, čo vlastne chcete zdieľať

Nepotrebujete mať presne premyslené formulácie. Stačí si uvedomiť, čo vás trápi alebo čo cítite. Nemusíte poznať dôvod, stačí popísať svoje pocity. Pokojne si to aj napíšte. Pár viet, ktoré by ste chceli povedať, vám pomôže zachovať pokoj, keď budete nervózni.

2. Vyberte vhodného človeka a chvíľu

S kým sa cítite najbezpečnejšie? Nemusí to byť vždy ten, kto je vám „najbližšie“. Skôr ten, kto vám dokáže naozaj načúvať – to je oveľa dôležitejšie. Vyberte pokojný moment a miesto, kde nebude hluk a žiadny zhon.

3. Dajte vedieť, že to pre vás nie je ľahké

Nebojte sa to priznať. Úprimnosť vám pomôže prelomiť ľady a nervozita bude hneď o kvapku menšia. Začnite napríklad vetou:

„Neviem, ako to povedať, ale v poslednom čase sa necítim dobre.“
„Môžem s tebou niečo prebrať? Je to pre mňa citlivá téma a neviem, ako začať.“

Tým hneď dávate najavo, že potrebujete priestor a pochopenie.

4. Hovorte jednoducho a po svojom

Nemusíte vedieť dokonale popísať svoje emócie a do detailu vysvetliť, čo sa vám deje. Je úplne normálne, že sa vám ťažko hľadajú slová. Môžete povedať len:

„Poslednou dobou je toho na mňa veľa a neviem, ako z toho von.“
„Nejde o nič konkrétne, ale dlhodobo sa necítim dobre a neviem prečo. Už to nechcem dusiť v sebe.“

Čím prirodzenejší budete, tým ľahšie vás druhí pochopia.

5. Nečakajte dokonalú reakciu

Každý reaguje inak – niekto vás objíme, niekto zostane zaskočený. To, že reakcia nie je ideálna, neznamená, že je s vami niečo zle alebo že ste urobili chybu. Porozprávať o svojich pocitoch je dôležitý krok.

Nedopadlo to podľa mojich predstáv. Čo teraz?

Môže to zabolieť, ale skúste si v takej chvíli uvedomiť, že vám s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nechcú ublížiť. Len nevedia, ako reagovať. Možno sa zľakli, sú bezradní alebo majú vlastnú skúsenosť, ktorá im bráni byť v tej chvíli empatickí.

Aj na to sa môžete pripraviť. Tu sú tri najčastejšie situácie, ktoré môžu nastať – a ako si s nimi poradiť:

1. Keď vám druhý začne hneď radiť a hľadať riešenie

„Ďakujem, viem, že sa mi snažíš pomôcť. Teraz by som ale potreboval/a skôr pochopenie ako radu.“
„Teraz úplne nehľadám radu. Skôr chcem, aby si vedel/a, čo sa vo mne deje.“

2. Keď to druhý zľahčí alebo prejde mlčaním

„Chápem, že to môže znieť zvláštne. Nečakám, že na to budeš mať odpoveď.“
„Viem, že to nie je jednoduché počúvať. Teraz by mi najviac pomohlo tvoje pochopenie.“

3. Keď vás niekto nepochopí alebo zareaguje obranne

„Možno sme sa teraz nepochopili. Môžeme sa k tomu vrátiť neskôr, až sa obaja upokojíme.“
„Nechcem sa hádať. Len som potreboval/a, aby si vedel/a, ako sa cítim.“

To, že teraz niekto nezareagoval, ako ste si priali, vôbec neznamená, že ste niečo urobili zle. Alebo že to nabudúce bude rovnaké. Možno ste otvorili tému, ktorá je pre druhého naozaj náročná, a tak nezvládol svoje vlastné emócie.

Otvorenosť je dar sebe aj druhým, nenechajte si ju vziať

Otvoriť sa ostatným vyžaduje poriadnu dávku odvahy. Každý rozhovor, v ktorom sme úprimní, nám pomáha byť o kúsok bližšie sebe aj ľuďom okolo nás. Umožňujeme im tak skutočne nás spoznať. Nielen náš úsmev, ale aj to, čo sa skrýva pod ním. A práve tam, v tej ozajstnosti, vzniká skutočné prepojenie a hlboké vzťahy.

Pokiaľ teraz cítite, že nemáte nikoho, komu by ste sa mohli zdôveriť, vždy je tu pre vás konzultácia. Bezpečný priestor, kde môžete zdieľať čokoľvek bez obáv a bez hodnotenia. Nikdy na to nemusíte byť sami.

V Hedepy si môžete vybrať z viac ako 100 overených odborníkov a svoje prvé online sedenie mať už za pár dní. Aby sme vám výber odborníka uľahčili, odporučíme vám toho najvhodnejšieho na základe 5-minútového testu.