ADD: porucha pozornosti bez hyperaktivity. Aké sú príznaky a čo s tým robiť?

Zažívate podobné situácie často? Možno to niekedy pripíšete lenivosti alebo neschopnosti. V skutočnosti však môže ísť o ADD, teda poruchu pozornosti bez hyperaktivity.

Sami doma diagnózu nezistíte, ale roztekaná myseľ môže byť prvým znakom, že by ste túto tému mali preskúmať. Ukážeme vám, ako ADD rozpoznať, čo to pre vás vlastne znamená a čo môžete robiť ďalej, aby ste sa vy alebo vaše dieťa cítili lepšie.

Čo je ADD?

ADD je vrodená porucha pozornosti, rovnako ako ADHD. O ADHD ste už určite počuli veľa, ale možno máte pocit, že sa v tejto diagnóze až tak nespoznávate. Veď vy ste ako dieťa predsa nebehali po triede ani neskákali ostatným do reči. Skôr ste ticho sedeli a pozerali z okna.

ADD označuje poruchu pozornosti bez hyperaktivity (skratka z anglického Attention Deficit Disorder). Opisuje presne ten typ ťažkostí, keď je pre vás ťažké udržať pozornosť, sústrediť sa, plánovať alebo odfiltrovať rušivé podnety, ale chýba vonkajší nepokoj a impulzivita, ktoré si s ADHD typicky spájame.

ADD však dnes už nie je samostatná diagnóza. Medicína v minulosti rozlišovala ADD a ADHD, dnes sa už na odbornej úrovni hovorí len o ADHD, ktoré má niekoľko typov. ADD tak dnes odborne označujeme ako ADHD s prevahou poruchy pozornosti (nepozorný typ).

Takže ak ste niekedy mali pocit „ADHD nemám, pretože som nikdy nebol/a hyperaktívny/a“, tu je vysvetlenie. Hyperaktivita je len jednou z jej možných tvárí, nie podmienkou. Celý ten chaos sa môže odohrávať predovšetkým vnútri, vo vašej hlave.

Rozdiely medzi oboma pojmami podrobnejšie rozoberáme v článku ADD vs. ADHD. V bežnej reči sa však stále často používa označenie ADD a zostaneme pri ňom aj v tomto článku, aby sme si rozlíšenie uľahčili.

Čo sa pri ADD deje v mozgu?

Mozog ľudí s ADD funguje trochu inak ako u väčšiny ostatných. Hlavný rozdiel je v tom, ako pracuje s nervovými prenášačmi dopamínom a noradrenalínom. Tie sú kľúčové pre výkonné funkcie mozgu.

Pomáhajú nám začať úlohu, udržať pri nej pozornosť, plánovať, odolať vyrušeniu a pamätať si, čo práve robíme. Keď je signál dopamínu a noradrenalínu slabší, výkonné funkcie nemajú z čoho čerpať. A vzniká celý ten známy chaos.

Preto rady typu „musíš sa viac sústrediť“ alebo „stačí chcieť“ jednoducho nefungujú. Nie je to o vôli ani o lenivosti. Udržať pozornosť je pre vás oveľa ťažšie.

Vysvetľuje to aj paradox, ktorý pravdepodobne poznáte zo života: pri veciach, ktoré vás bavia, dokážete byť sústredení celé hodiny. Pri nudnej úlohe sa však nedokážete prinútiť ani začať. Zaujímavosť a novosť ten dopamínový systém nakopnú. Ak tam však nie sú, začať je oveľa ťažšie.

Ako rozpoznať ADD u detí?

Deti s ADD sú väčšinou pokojné a neupozorňujú na seba. Často pozerajú do prázdna, žijú vo svojom svete a nevnímajú nás, keď na ne hovoríme.

Ľahko ich vyruší akýkoľvek menší podnet, napríklad vták za oknom alebo zvuk na chodbe. Nedarí sa im dokončovať činnosti, často strácajú školské pomôcky a hračky alebo zabúdajú na domáce úlohy. Môžu mať aj horšiu motoriku, napríklad nerady kreslia a škaredo píšu. Ľahko ich niečo rozhodí, na tlak reagujú plačom, úzkosťou alebo sa stiahnu do seba.

Práve preto ADD u detí často unikne našej pozornosti. Deti s ADD „nevystrájajú“, skôr sa neustále strácajú vo vlastných myšlienkach.

Zaujímavé je, že počet detí s psychickými poruchami liečených v psychiatrických ambulanciách na Slovensku dlhodobo rastie, za desať rokov o takmer 20 %. ADHD pritom patrí medzi najčastejšie diagnózy a podľa odborníkov je v každej triede aspoň jeden žiak s jeho prejavmi.

Aké sú príznaky ADD u dospelých?

U dospelých sa ADD často prejaví ako extrémna prokrastinácia a zlý time management. Navonok vedia dospelí príznaky lepšie maskovať, ale chaos v hlave zostáva.

Môžete napríklad neustále chodiť neskoro a nestíhať deadliny, odkladať úlohy alebo sa ľahko začať nudiť pri nezaujímavej práci. Robí vám problém zistiť, kde začať, a tak radšej neurobíte nič. Keď je toho na vás priveľa, ľahko sa zahltíte a spanikárite.

Najväčším vodítkom však nie je samotná prokrastinácia. Je ním skôr fakt, že ste príznaky pociťovali už v detstve. Keďže ide o vrodenú poruchu, ADD nikdy nezačína až v dospelosti.

Aj dospelí s ADHD sa na Slovensku čoraz častejšie obracajú na psychiatrov. Mnohí z nich neboli diagnostikovaní v detstve a dnes sa odhaduje, že príznaky pretrvávajú do dospelosti približne u polovice ľudí s ADHD.

Vyskúšajte orientačný test na ADD

Rýchlu prvú predstavu vám dá orientačný dotazník vytvorený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Neexistuje však štandardizovaný dotazník špecificky pre ADD, pretože dnes sa už vníma ako nepozorný typ ADHD.

Vyskúšajte si orientačný test na ADHD →

Berte ho naozaj len ako orientačnú pomôcku, nie ako diagnózu. Či skutočne ide o ADD (teda typ ADHD), môže potvrdiť jedine klinický psychológ alebo psychiater.

Ako sa ADD diagnostikuje u detí aj dospelých?

Zatiaľ neexistuje žiadny sken mozgu ani krvný test, ktorý by ADD potvrdil. Diagnostika je proces, ale to je vlastne dobrá správa. Znamená totiž, že sa na vás niekto poriadne a do hĺbky pozrie.

Diagnostika ADD zvyčajne zahŕňa:

• diagnostický rozhovor o tom, ako sa ťažkosti prejavujú dnes a ako sa prejavovali v detstve,
• sebahodnotiace dotazníky a škály,
• neuropsychologické testy pozornosti a pamäti
• a vylúčenie iných príčin, ako je únava, úzkosť, depresia, problémy so spánkom alebo aj so štítnou žľazou. Môžu totiž vyzerať podobne.

Diagnózu ADD môže stanoviť klinický psychológ alebo psychiater

Psychológ vám potom odporučí spôsob liečby a zvyčajne vás pošle k ďalším špecialistom (psychiatrovi, psychoterapeutovi alebo k obom). Psychiater vám ako lekár môže po diagnóze v prípade potreby rovno predpísať lieky a často odporučí aj psychoterapiu.

Ak vás všetky tie psycho-profesie mätú, prečítajte si náš článok Psychiater, psychológ, klinický psychológ, psychoterapeut, kouč a ďalší odborníci na duševné zdravie: kto je pre vás ten pravý?. Dôležité je vedieť, že ak chcete stanoviť diagnózu, treba začať u klinického psychológa alebo psychiatra.

Liečba ADD: čo vám pomôže?

Keď s ADD nevedomky žijete celý život, uberá vám to dosť síl. Môžu sa ozývať pocity, že „všetko stále kazíte“, a zrážať vám sebavedomie. K tomu bojujete s neporiadkom v hlave aj na stole.

Hoci sa ADD nedá vyliečiť ako nádcha (je to jednoducho spôsob, akým funguje váš mozog), je možné veľmi účinne zmierniť príznaky a uľahčiť si tak život.

Liečba ADD zvyčajne zahŕňa:

• Psychoterapiu, najmä metódou KBT. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) patrí pri ADD k najlepšie overeným metódam. Pomáha nájsť konkrétny systém, ako začínať úlohy, plánovať a nenechať sa zahltiť, a zároveň spracovať druhotné dôsledky, ako je úzkosť alebo pocit zlyhania, ktoré sa za tie roky nahromadili.
• Úpravu režimu a prostredia. Pevné rutiny, rozdelenie veľkých úloh na menšie, jasne usporiadané pracovné miesto, budíky a pripomienky. Samo o sebe to ADD nevyrieši, ale výrazne to uľahčí každodenné fungovanie. Psychoterapeut vám pomôže jednotlivé zmeny zaviesť do života.
• Lieky. Podľa štúdií dokážu ťažkosti so sústredením a udržaním pozornosti výrazne zmierniť. Predpisuje ich však vždy psychiater, a to až po vyšetrení. Je to lekárske rozhodnutie.

Doterajšie skúsenosti ukazujú, že najlepšie výsledky prináša kombinácia psychoterapie a liekov. Odporúčanie správnej liečby však dostanete jedine u lekára. Zďaleka nie každý s diagnózou ADD alebo ADHD lieky potrebuje.

Poraďte sa o svojom podozrení na ADD s odborníkom

Nemusíte na to byť sami. V Hedepy sa môžete s kvalifikovaným odborníkom stretnúť online z domu, pokojne už o pár dní.

Aby sme vám to uľahčili, pripravili sme pre vás párovací test: stačí odpovedať na pár jednoduchých otázok a na konci zistíte, ktorý z našich viac ako 100 overených odborníkov na duševné zdravie by vám mohol najviac sadnúť.