
Čo je vlastne láskavosť a prečo sú dobré skutky dôležité? A ako sa líši od people-pleasingu? Prečítajte si rady odborníkov, ako byť láskavý k sebe aj druhým.
Veľmi ti to pristane. Ukáž, pomôžem ti. Ako sa dnes cítiš? Jeej, to sa ti podarilo!
Tiež vám dokáže aj taká maličkosť zlepšiť celý deň? A nielen keď milé slová obdržíte, ale aj keď ste láskaví vy sami. Usmejete sa na niekoho v električke, kúpite kamarátke kvet…
To nie je náhoda. Štúdie ukazujú, že keď sa obklopujeme láskavosťou, cítime sa dobre. Má preukázateľný vplyv na naše zdravie – to duševné aj fyzické.
Ako v sebe túto vlastnosť rozvíjať a možno sa aj naučiť byť láskavejší? A kde je hranica medzi láskavosťou a nezdravým people-pleasingom? Poďte si prečítať rady odborníkov na duševné zdravie.
Aj keď spolu súvisia. Láskavý človek býva často aj veľmi empatický a slušný.
Láskavosť je vľúdne a milé správanie, za ktoré nečakáte nič na oplátku. Dobré skutky, úsmevy, ohľaduplnosť, štedrosť, neha, úprimný záujem o druhých, to všetko do láskavosti patrí. Byť láskavý znamená byť milý, všímavý a prívetivý – k ostatným alebo aj sám k sebe.
Empatia je s láskavosťou spojená, je to schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých, akoby boli naše vlastné.
Slušnosť je potom vhodné správanie v spoločnosti, ktoré berie ohľad na ostatných. Láskavosť ide ale ešte o kúsok ďalej – snaží sa človeka potešiť, nielen neuraziť.

Dobrý skutok sa nemusí hneď dostať na titulnú stranu novín, aby niečo zmenil.
Podľa mnohých výskumov, vrátane tejto štúdie z Harvardu, aktivuje aj tá najmenšia láskavosť dôležité hormóny šťastia – a tie majú priamy vplyv na naše zdravie. Či už je niekto milý na vás, alebo naopak.
Keď tento koktail hormónov zaplaví náš mozog, telo naň fyzicky reaguje. Upokojí sa nám nervový systém, zníži hormón stresu kortizol a rozšíri cievy. Aj zdanlivo obyčajná láskavosť tak prispieva k týmto zdravotným benefitom:
Láskavosť je navyše poriadne nákazlivá a môže rýchlo zmeniť atmosféru v skupine ľudí. Kto prijíma milé gestá, často má potom väčšiu tendenciu odovzdávať láskavosť ďalej. Aj pár milých slov tak môže spustiť reťazovú reakciu.
Opakom láskavosti je krutosť, bezohľadnosť, lakomosť alebo ľahostajnosť.
Možno v poslednej dobe cítite, akoby toto správanie rástlo na sile a vytláčalo láskavosť preč. Veľký podiel na tom majú sociálne siete, kvôli ktorým je krutosť viac viditeľná. To ale neznamená, že má prevahu.
Nenechajte ju, aby vás pohltila. Ak ste vysoko citliví a trápi vás to, tu nájdete rady, ako s citlivosťou pracovať a nenechať sa zahltiť. A ak vás niekedy prepadá smútok z krutosti k prírode, pomôže vám aj náš článok o klimatickom žiali.
Nemusíte sa báť: láskavosť sa zo sveta nikdy nestratí. Stačí sa pozerať na tie správne miesta. Skúste si napríklad namiesto čítania komentárov na Facebooku pustiť pekný dokumentárny film. Alebo poďte k šíreniu láskavosti prispieť aj vy sami. Máme pre vás tipy, ako na to.

Vedeli ste, že láskavosť je zručnosť a dá sa trénovať? Nemusíte hneď poslať polovicu výplaty na charitu. Aj úplná maličkosť vie urobiť svet o poriadny kus krajší. Toto sú rady odborníkov na duševné zdravie, ako si z láskavosti urobiť návyk a zaradiť ju do svojho života.
Jeej, kolegyňa má pekný sveter. Wow, táto prezentácia sa fakt podarila. Mňam, to jedlo je fakt výborné.
Počas dňa vás určite pár takých láskavých myšlienok napadne. Koľko ich ale zostane len v hlave? Skúste ich častejšie hovoriť nahlas – keď vám napadne, že niekoho máte naozaj radi, povedzte mu „mám ťa rád/rada“. Keď vás zaujme niečí outfit, pochváľte mu ho. Aj také drobnosti vedia poriadne zdvihnúť náladu!
Láskavosť nie je len o slovách alebo činoch, ale aj o záujme a pozornosti. Keď vám niekto niečo rozpráva, ukazuje vtipné video alebo sa zveruje s ťažkým zážitkom, snažte sa naozaj počúvať a vžiť do jeho kože.
Odložte telefón, pýtajte sa na otázky, ponúknite objatie alebo sa opýtajte, či druhého môžete nejako podporiť. Pokúste sa vyhnúť skákaniu do reči alebo obracaniu situácie na seba – nemusíte hneď prísť s vlastným príbehom, čo sa vám tiež stal.
Možno máte pocit, že občas vôbec nechápete, čo si ostatní myslia alebo ako sa cítia. Aj empatia sa dá trénovať. Najviac pomáha predstaviť si, ako by ste sa v podobnej situácii cítili vy sami. A ak s vami táto predstava „nič nerobí“, neznamená to, že nie ste empatickí. Každý máme iné skúsenosti, hodnoty a inú citlivosť. Dôležitý je skôr úprimný záujem druhého pochopiť, nie to, ako veľmi vás to emočne zasiahne.

Pokiaľ s empatiou bojujete a chápanie emócií je pre vás zložité, skúste sa najskôr zamerať na tie svoje. Kedy naposledy ste cítili smútok, radosť, strach? Keď si všimnete nový pocit vo svojom tele, na chvíľu sa zastavte, pomenujte ho a porozmýšľajte, odkiaľ asi pochádza. Časom sa naučíte emócie rozpoznávať – najskôr tie svoje a potom aj ostatných.
Nemusíte v tom tápať sami. Túto cestu vám neskutočne uľahčí online konzultácia s odborníkom na duševné zdravie.
Rešpekt nie je o tom, že musíte so všetkým súhlasiť alebo chcieť to isté aj pre seba. Ak ale druhý človek svojim prianím alebo postojom nikomu neubližuje, skúste si povedať: „Je to jeho život a jeho voľba, nemusím to súdiť ani hodnotiť.“
Toto je prvý krok, ktorým otvoríte dvere pre toleranciu. Ak ale chcete ísť o krôčik ďalej a zmeniť ju na láskavosť, povedzte, že ste tu pre nich, nech už so svojím životom naložia akokoľvek. Len nezabúdajte na svoje hranice. Ak ich niekto svojim správaním prekračuje, je úplne v poriadku si ich chrániť.
Naozaj sa nemusíte usmievať, keď sa cítite pod psa a najradšej by ste zaliezli pod perinu. Sú ale chvíle, keď sa na seba všetci mračíme len tak, zo zvyku. Čo to skúsiť prelomiť? Skúste sa častejšie usmievať na ľudí okolo seba – na svojich blízkych, kolegov, ale napríklad aj pokladníčku vo večierke alebo vodiča autobusu.
Veľa za nás hovoria nielen veci, ktoré robíme, keď máme náladu, ale aj tie, do ktorých sa nám veľmi nechce. Dobrá správa je, že ponúknuť pomoc dokáže rozveseliť aj nás samotných. Skúste to robiť častejšie!
Videli ste vonku pani, ktorej sa rozsypal nákup? Možno kvôli tomu nestihnete električku, ale čo keby ste jej pomohli? Uvidíte, že sami budete mať hneď veselší deň.
Vedeli ste, že podľa mnohých štúdií dokáže objímanie znížiť stres, strach, bolesť a navyše aj podporiť imunitu a kardiovaskulárny systém? Vyplavuje totiž hormón lásky oxytocín.
Ak vám fyzický kontakt nevadí, skúste urobiť niečo pre svoje zdravie a častejšie objímať svojho partnera, rodinu, kamarátov. Ak si nie ste istí, či druhý človek o objatí stojí, nie je nič jednoduchšie ako sa opýtať: „Nechceš objatie?“. Nie každý má síce fyzický kontakt rád, už samotná otázka ale ukáže, že vám na človeku záleží.

Hádavá susedka, nepríjemný kolega alebo pani na úrade, čo nás prebodne pohľadom. Niekedy za tým nie je zlá vôľa, ale len únava, stres alebo starosti, o ktorých nič netušíme. Skúste si nabudúce miesto: „To je ale blbec" povedať: „Neviem, čím si prechádza. Možno sa doma pohádal, vyhodili ho z práce alebo mu ochorel pes."
Láskavosť chce kus odvahy, ale často práve ona otvorí dvere pre pochopenie. Možno ju nakoniec prebudíte aj v nich a zistíte, že ich správanie nebolo vôbec osobné, len odrážalo ich vlastný boj.
Poďte skúsiť urobiť niečo pekné napríklad ešte dnes. Máme pre vás pár tipov, ktoré môžete pojať ako výzvu: čo tak urobiť jeden dobrý skutok každý deň?
Byť láskaví sami k sebe je základným pilierom šťastného a naplneného života. Nielen že potom budete pokojnejší, otvoríte sa zdravším vzťahom a začnete si plniť svoje sny, ale tiež dokážete láskavosť lepšie prijímať a rozdávať.
Skúste preskúmať metódy, ako sa mať naozaj rád/rada.
Sebeláska vám pomôže ešte s jednou dôležitou vecou – vytýčením vlastných hraníc. Hranica medzi láskavosťou a nezdravým people-pleasingom vie byť bez sebalásky dosť tenká. Ako ju rozpoznať?

Láskavosť je krásna vlastnosť. Neznamená to ale, že musíte povedať ÁNO, keď vaša energia a duševné zdravie kričí NIE. Neznamená to, že potreby ostatných majú prednosť pred tými vašimi. Kdeže, to už nie je láskavosť. To je people-pleasing alebo syndróm dobrého dievčaťa/chlapca. Jednoducho povedané snaha zavďačiť sa všetkým na úkor seba.
Láskavosť a people-pleasing sú ale dve odlišné veci. Môžete byť stále rovnako láskaví, ale dávať si pozor na svoje hranice. Keď si ich určíte slušne a v pokoji, na láskavosti vám to neuberie – naopak, budete na ľudí pôsobiť sympaticky a sebavedome.
Prečítajte si rady našich odborníkov na duševné zdravie, ako people-pleasing prekonať. A ak bojujete so sebadôverou, pomôže vám náš článok o tom, ako si zvýšiť sebavedomie a začať si veriť.
Kedy inokedy láskavosť trénovať ako na deň láskavosti, ktorý pripadá na 13. novembra? Doprajte si v ten deň trošku viac láskavosti nielen k ostatným, ale aj k sebe.
Pozvite sa na niečo dobré, urobte si radosť, potešte niekoho dobrým skutkom, zavolajte kamarátom. A skúste na to myslieť aj ostatných 364 dní v roku!


