Kto je narcista, ako ho spoznať a ako s ním komunikovať?

Možno si ale nie ste istí, kto presne je ten narcista a či ich medzi nami naozaj chodí toľko. Alebo vás trápi náročný vzťah, a tak premýšľate, či náhodou aj váš partner nemá narcistické črty.

Ako takého človeka včas spoznať? A ako sa s ním naučiť komunikovať tak, aby vás to nestálo všetku energiu (a zdravý rozum)? Pozrime sa, čo radia odborníci.

Kto je narcista? Význam slova

Možno ste počuli príbeh z gréckej mytológie o mladíkovi menom Narkissos (alebo Narcis), ktorý sa zaľúbil do vlastného odrazu. Práve podľa tejto legendy vzniklo pomenovanie narcizmus.

Narcista je človek, ktorý má pocit vlastnej výnimočnosti a zvyčajne aj nedostatok emočnej empatie. To znamená, že sa nedokáže vcítiť do vašich pocitov, aj keď rozumovo veľmi dobre chápe, čo práve prežívate. To potom môže použiť proti vám, aby vás očaril alebo zranil. Manipulácia a gaslighting sú jeho častou zbraňou.

Neustále tiež vyžaduje obdiv a uznanie od okolia, zatiaľ čo na kritiku reaguje prehnane alebo dokonca agresívne. Nie je schopný priznať si chybu a zvaľuje vinu na druhých.

Narcizmus vs. narcistická porucha osobnosti

O narcizme sa najčastejšie hovorí ako o osobnostnej črte, ktorá sa môže v určitých situáciách v menšej či väčšej miere objaviť u kohokoľvek. Je to skôr spektrum než čiernobiela škatuľka.

Takmer každý z nás občas túži po obdive druhých alebo nedokáže si uznať chybu. O narcizme väčšinou hovoríme vtedy, keď sa tieto situácie pravidelne opakujú a človek nie je schopný (ani ochotný) na nich pracovať.

Existuje však aj narcistická porucha osobnosti (NPD), ktorá už patrí medzi duševné ochorenia. Diagnostikovať ju preto môže iba psychiater alebo klinický psychológ.

Čo je narcistická porucha osobnosti (patologický narcizmus)?

Pri tomto ochorení sú narcistické črty trvalé, nemenia svoju intenzitu, obmedzujú život človeka a výrazne poškodzujú ľudí a vzťahy okolo neho.

Kým je narcizmus „len“ osobnostná črta, človek dokáže po vychladnutí uznať chybu, ospravedlniť sa alebo dokonca zmeniť svoje správanie. Pri poruche osobnosti je však narcizmus do človeka trvalo vpísaný. Takýto narcista sa nikdy úprimne neospravedlní, maximálne od neho môžete počuť vetu ako „Mrzí ma, ak ťa to ranilo, ale dotlačil/a si ma k tomu.“

Príznaky narcistickej poruchy osobnosti

Psychiater alebo klinický psychológ zvyčajne stanovuje diagnózu na základe hĺbkových klinických rozhovorov a štandardizovaných dotazníkov. Okrem iného bude sledovať, či u pacienta platí viac ako polovica z týchto príznakov:

• Grandiózny pocit vlastnej dôležitosti a výnimočnosti
• Posadnutosť fantáziami o neobmedzenej moci, úspechu, inteligencii alebo kráse
• Presvedčenie, že mu rozumejú len rovnako výnimoční ľudia
• Nadmerná potreba obdivu od okolia
• Pocit nároku na prednostné zaobchádzanie
• Využívanie a manipulovanie druhých vo vlastný prospech
• Nedostatok empatie
• Arogantné a povýšenecké správanie
• Chronická závisť alebo presvedčenie, že ostatní závidia jemu

Podľa rozsiahlej metaštúdie sa táto porucha vyskytuje len asi u 1,06 % populácie. Iná, staršia metaštúdia predtým prišla s číslom 6,2 %, pri nej však kritériá výskumu neboli také prísne. Odborníci sa preto prikláňajú skôr k 1 %, prípadne k rozmedziu 1 – 6 %.

Určiť presné číslo je veľmi ťažké, pretože človek s narcistickou poruchou si veľmi často problém nepripúšťa, a tak nie je ľahké ho odhaliť.

TEST: Ako spoznať narcistu? Hlavné prejavy

Na čo sa teda zamerať, ak máte pocit, že máte do činenia s narcistom? Vyskúšajte tento krátky test, ktorý vám pomôže odhaliť, či človek vo vašom okolí môže mať narcistické črty.

1. Keď za ním prídete s trápením alebo radosťou, rýchlo stočí rozhovor na seba?
2. Často sa správa, akoby preňho neplatili rovnaké pravidlá ako pre ostatných?
3. Na verejnosti je očarujúci a milý, zatiaľ čo v súkromí sa správa úplne inak?
4. Odmieta si priznať chybu a vždy zvaľuje vinu na iných ľudí alebo okolnosti?
5. Reaguje prehnane aj na tú najmenšiu kritiku a považuje ju za osobný útok?
6. Veľmi mu záleží na názoroch ostatných ľudí a chce pred nimi vyzerať dobre?
7. Vyvoláva vo vás pocit, že preňho nikdy nebudete dosť dobrí?
8. Zdá sa vám, že mu na ostatných ľuďoch záleží len vtedy, keď niečo potrebuje?
9. Zľahčuje úspechy druhých alebo ich nedokáže prekúsnuť?
10. Prekrúca realitu a spochybňuje vaše pocity alebo pamäť? Napríklad: To som nikdy nepovedal/a, Len si to zle pamätáš, Zase preháňaš…

Čím viackrát ste odpovedali ÁNO, tým je pravdepodobnejšie, že daný človek naozaj môže mať narcistické črty.

Nemusí ísť priamo o poruchu osobnosti. Ako sme už spomenuli, narcizmus má svoje spektrum. Narcizmus sa tiež často zamieňa s hraničnou poruchou osobnosti, pri ktorej sa striedajú stavy lásky a nenávisti kvôli panickému strachu z opustenia.

Tak či onak, spolužitie alebo akékoľvek jednanie s človekom s narcistickými črtami je rozhodne náročné.

Typy narcizmu: skrytý, grandiózny, komunálny a malígny

Oficiálne sa narcizmus ani narcistická porucha na žiadne typy nedelia. V praxi sa však často hovorí o štyroch základných typoch, pretože u rôznych ľudí môžu prejavy vyzerať dokonca úplne opačne.

• Grandiózny (zjavný) narcizmus: Tento typ si pravdepodobne predstavíte ako prvý. Grandiózny narcista je dominantný, sebavedomý, často extrovertný, vyžaduje od ostatných privilégiá a svoj pocit nadradenosti dáva okato najavo.
• Zraniteľný (skrytý) narcizmus: Skrytý narcista býva navonok skôr tichý alebo úzkostný. Pocit výnimočnosti si pekne skrýva vo vnútri pod pokrievkou. Často sa cíti ako prehliadaný génius alebo obeť, ktorej všetci krivdia.
• Komunálny narcizmus: Ide o podtyp grandiózneho narcizmu, keď človek hľadá obdiv za to, že je najmorálnejší, najláskavejší alebo najobetavejší.
• Malígny (zhubný) narcizmus: Je to extrémna, nebezpečná forma narcistickej poruchy, ktorá sa často prelína s psychopatiou, paranojou alebo sadizmom. Človeku chýbajú akékoľvek morálne zábrany a používa cielenú krutosť.

Prvé tri typy (grandiózny, skrytý a komunálny narcizmus) sa objavujú na spektre, takže sa v menšej miere môžu objaviť u mnohých z nás. Ak prerastú do väčších rozmerov a nemenia sa, môže ísť o narcistickú poruchu osobnosti. Naopak, malígny narcizmus je prakticky vždy ťažké ochorenie (patológia).

Je narcizmus dedičný a prečo vlastne vzniká?

Narcizmus nie je vyslovene dedičný, ale detstvo a genetika naň majú veľký vplyv. Skôr než samotný narcizmus môžeme zdediť vyššiu náchylnosť k nemu.

Korene často siahajú až do detstva. Narcizmu sa darí v prostredí, kde dieťa neprijímajú také, aké naozaj je.

Môže to vyzerať ako neustála kritika a emočný chlad, keď si dieťa musí lásku zaslúžiť, napríklad úspechom v škole alebo dokonalým vzhľadom. Dieťa si potom vytvorí „falošné ja“, grandióznu masku, ktorá ho má chrániť. Nerobí to vedome. Naozaj verí, že jeho nové ja je skutočné.

Druhým extrémom je naopak prehnané zbožňovanie, keď rodičia svoje dieťa neustále len vychvaľujú, vyzdvihujú nad ostatných a ospravedlňujú všetky jeho chyby. Udrel niekoho na pieskovisku? Ten si to určite zaslúžil. Dieťa sa tak nenaučí rešpektovať ostatných a žije s pocitom, že má nárok na špeciálne zaobchádzanie.

Takéto detstvo však nemusí viesť len k narcizmu. Často si z neho odnesieme napríklad aj úzkostnú alebo vyhýbavú citovú väzbu alebo nízke sebavedomie.

Nie, narcizmus naozaj nie je láska k sebe

Najväčším mýtom je, že narcista sám seba prehnane miluje. Väčšinou je to však presne naopak.

Za narcistickým správaním často stojí vnútorná prázdnota, strach, neistota samým sebou alebo aj hanba. Túto krehkosť potom narcista maskuje aroganciou a pocitom nadradenosti. Nielen pred okolím, ale aj sám pred sebou. Až tomu nakoniec sám začne veriť a odmieta skrytú pravdu vidieť.

Ako sa narcistická porucha osobnosti lieči?

Liečba narcistickej poruchy osobnosti patrí k vôbec najväčším výzvam. Narcista si totiž takmer nikdy neuvedomuje, že má problém. Býva naopak presvedčený, že za všetko môžu ostatní.

K odborníkovi sa tak väčšinou dostane až vtedy, keď jeho patologický narcizmus prerastie do ďalších problémov. Napríklad do traumatického rozchodu, výpovede z práce, depresie alebo závislosti.

V takom prípade prichádza na rad psychoterapia. Je to jediná cesta k zmierneniu príznakov, pretože na narcistickú poruchu neexistujú žiadne lieky.

Najúčinnejšie bývajú tieto terapeutické metódy:

• Terapia zameraná na prenos (TFP): Terapeut pracuje s tým, ako naň klient reaguje v reálnom čase, a upozorňuje ho na jeho správanie a myslenie presne vo chvíli, keď k nemu dochádza.
• Mentalizačná terapia (MBT): Pomáha človeku porozumieť svojim emóciám a myšlienkam, čo mu zároveň môže pomôcť lepšie chápať pocity ostatných a trénovať empatiu.
• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Učí klienta, ako zmeniť svoje správanie a osvojiť si konkrétne techniky, ako zvládať kritiku a prijať svoju nedokonalosť.
• Schéma terapia: Tento typ terapie sa zameriava na naplnenie nenaplnených potrieb z detstva. Prepája KBT s psychoanalýzou aj teóriou citovej väzby. Do hĺbky skúma klientovo detstvo a podvedomie a snaží sa vytvoriť bezpečné prostredie, kde človek môže napraviť svoje staré vzorce správania.

Ako komunikovať s narcistom?

Aj keď si narcista svoje správanie nemusí vždy uvedomovať, neznamená to, že si ho musíte nechať páčiť. Naopak, je nesmierne dôležité chrániť si svoje hranice.

Pozrime sa na rady, ktoré odporúčajú naši odborníci na duševné zdravie. Sú všeobecne zamerané, a tak vám pomôžu zvládnuť komunikáciu s narcistom vo vzťahu, v rodine aj v práci.

Ak vás však trápi vzťah s narcistickými rodičmi a chcete ísť viac do hĺbky, pomôže vám náš článok Ako komunikovať s toxickou mamou. A s narcistickým šéfom vám zase poradí článok Ako sa brániť šikane od šéfa.

1. Ignorujte jeho manipulácie

Najviac pomáha sebavedomo si stáť za svojimi pocitmi a nenechať si nahovoriť, že je s vami niečo zlé. Keď povie „Ty zase preháňaš“, odpovedzte napríklad: „Nehovor mi, čo mám cítiť. Teraz sa cítim takto a tvoje správanie sa mi nepáči.“

Konkrétnych krokov, ako oslabiť manipulátora, je ešte oveľa viac. Prečítajte si ich v našom článku Ako bojovať proti gaslightingu.

2. Použite techniku „šedej skaly“

Narcista zvyčajne potrebuje palivo v podobe vašej reakcie, či už hnevu, strachu, alebo napríklad plaču. Preto sa vás často snaží vyprovokovať. Najlepšou obranou je nedopriať mu drámu a stať sa nudnými, nezaujímavými. Skúste stlmiť svoje emócie a odpovedať stroho: „Hmm, možno. Aha. Mrzí ma, že to tak vidíš."

3. Nastavte si hranice a dôsledky

Samotné nastavenie hraníc nemusí vždy zabrať, pretože narcista ich často nerešpektuje. Skúste preto oznámiť aj dôsledok. „Ak na mňa neprestaneš kričať, budem musieť zložiť/odísť.“ A potom to skutočne urobte, bez ďalšieho vysvetľovania či ospravedlňovania.

4. Neobhajujte sa

Ak máte pocit, že hádky ani vysvetľovanie nikam nevedú a narcistovi skôr dávajú ďalšiu muníciu, skúste inú taktiku. Komunikujte stručne, vecne a bez emócií. Svoje rozhodnutia jednoducho oznamujte a stojte si za nimi. Povedzte napríklad: „Už som sa rozhodol/a a nebudem to ďalej rozoberať. Takto to jednoducho bude.“

5. Skúste prijať, že ho/ju nezmeníte

Hovorí sa, že nádej umiera posledná. Možno preto, že najskôr úplne vyčerpá vás samých. Možno si hovoríte, že keď narcistovi správne vysvetlíte, ako vám ubližuje, konečne to pochopí a zmení sa. To vám však berie obrovské množstvo energie.

Skúste namiesto toho prijať, že jednoducho nemá kapacitu na hlbokú empatiu. Je čas myslieť na seba a ochrániť svoje vlastné zdravie.

Prosím, nebuďte na to sami

Čeliť narcistovi, či už v rodine, vo vzťahu alebo v práci, je naozaj náročné. Môže sa to dostať až na hranicu psychického týrania. Zdôverte sa svojim blízkym a zvážte odbornú pomoc. Odborník vám pomôže pozrieť sa na situáciu zvonku a poradí vám, ako sa môžete brániť v konkrétnych situáciách.

V Hedepy, medzi viac ako 100 overenými odborníkmi, určite nájdete toho správneho. Aby sme vám to uľahčili, odporučíme vám najvhodnejšieho odborníka na základe 5-minútového testu. Svoje prvé sedenie môžete mať už o pár dní.