
Všetko som pre teba obetovala, a ty mi ani nezavoláš? Ale prosím ťa, zase si to zle pamätáš. No jasné, ja som tá najhoršia mama na svete...
Naskočila vám husia koža, lebo podobné vety až dôverne poznáte? Aj keď sa o tom hovorí málo, takéto rodinné situácie nie sú ojedinelé. Takmer polovica z nás si z detstva nesie trápenie, ktoré poznačilo náš vzťah s rodičmi.
A tak sa im možno vedome alebo aj podvedome vyhýbate. Potom ale prídu výčitky, že ste zlá dcéra alebo syn. Bojíte sa hovoriť o svojich pocitoch, aby vás okolie neodsúdilo za nevďačnosť.
Pozrime sa na tému „toxických rodičov" z pohľadu psychológie. Ukážeme vám, ako situáciu riešiť a pri tom ochránit svoje duševné zdravie.
Je prirodzené hľadať chybu u seba. Naozaj si to pamätám správne? Čo ak je to moja vina? Počúvame to predsa zo všetkých strán, že voči rodičom musíme cítiť vďaku a mať ich v úcte.
Rešpekt voči rodičom je samozrejme dôležitý, rovnako ako voči všetkým ľuďom. Slepé vzhliadanie k nim je ale niečo iné. Na to nemá právo každý len preto, že vám dal strechu nad hlavou. To je totiž základná povinnosť, nie bonus navyše.
Boli to vaši rodičia, kto mal v detstve zodpovednosť za váš vzťah. Oni boli dospelí. Deti sú zraniteľné, závislé od starostlivosti rodičov a ich mozog sa stále ešte vyvíja.

Aj rodičia sú samozrejme len ľudia, ktorí robia chyby a nesú si vlastné traumy. A v dospelosti preberáme svoju časť zodpovednosti za vzťah aj my.
Ak ste sa ale dlhodobo cítili nemilovaní a nevypočutí a vaša snaha o komunikáciu sa stretla s výsmechom alebo ignoráciou, nejde už o náhodný prešľap, ale o systematické správanie. Máte plné právo cítiť bolesť, hnev aj horkosť.
Stále ich môžete mať radi a chápať, prečo sa správajú určitým spôsobom. Je ale úplne v poriadku pri tom chrániť seba samých. Nastaviť si hranice nie je nevďak, je to zdravá obrana.
Z detstva do dospelosti si toho nesieme viac, než by sa mohlo zdať. Keď sa pozrieme na najčastejšie duševné trápenia, ich korene často siahajú práve k vzťahu s rodinou.
O to dôležitejšie je byť k sebe laskaví, nevyčítať si to a dopriať si priestor na uzdravenie.
Každá mama občas vybuchne alebo povie niečo, čo by nemala. Toxické správanie ale začína v chvíli, keď sa z chyby stane pravidlo, slovo „prepáč" nie je v slovníku a pocit viny vždy leží na vás.
Je dôležité povedať, že slovo „toxické" nie je žiadny psychologický termín. Nemá preto jasné hranice. Poďme sa ale pozrieť, ako problematické správanie rozpoznať. U rodičov to totiž často dávame za vinu sebe samým.
Ukážeme si tri typy mám, ktoré vo vzťahu s deťmi nevytvárajú emocionálnu bezpečnosť, a tak by sa dali označiť za toxické. Nepočítajte ale pri otázkach nižšie len kladné odpovede. Dôležitejšie ako číslo je vzorec. Pýtajte sa sami seba: Sú to ojedinelé situácie, alebo opakujúci sa spôsob, ako sa ku mne správa? Čím viac otázok opisuje niečo, čo zažívate pravidelne a dlhodobo, tým silnejší je to signál.
Kľúčový pocit, ktorý vo vás vyvoláva: Síce sa o mňa starala, ale nikdy tam pre mňa naozaj nebola. Vyrastali ste s pocitom, že vaše emócie sú záťažou alebo jednoducho nestoja za pozornosť.
Kľúčový pocit, ktorý vo vás vyvoláva: Musím chodiť po špičkách a nikdy neviem, na čom som. Jej nástrojom je vina, strach a spochybňovanie vašej reality.
Kľúčový pocit, ktorý vo vás vyvoláva: Existujem hlavne ako rozšírenie jej osobnosti, nie ako samostatný človek. Manipulácia je len jeden z jej nástrojov. Jadrom je, že sa všetko točí okolo nej.
Všetky tieto tri typy správania majú toxické rysy. Ak ste odpovedali ÁNO pri viacerých z nich, je to prirodzené. Tieto vzorce sa totiž veľmi často prekrývajú.
Kladné odpovede ale ešte nemusia nutne znamenať, že vás mama nemiluje. Možno má svoje nevyriešené témy, s ktorými si nevie poradiť. Záleží na tom, ako sa vo vzťahu k nej cítite vy a ako vám zasahuje do vášho duševného zdravia.

Toxické správanie bolí každé dieťa rovnako, či ide o dcéru alebo syna. Niekedy ho ale môžete pocítiť trochu inak.
Tieto rozdiely sú veľmi časté, ale rozhodne sa netýkajú nás všetkých. Každý človek je iný a pohlavie ani gender nás nemusí toľko definovať.
Ukončiť vzťah s rodinou nie je vôbec jednoduché, aj keď vám veľmi ublížili. Ak na to nie ste pripravení, je to úplne v poriadku. Poďme sa pozrieť, ako s toxickou mamou komunikovať, ale nezabudnúť pritom sami na seba.

Nefunkčný vzťah s rodinou je poriadne náročný, zvyčajne ale zvládneme normálne fungovať, žiť svoj život a sem-tam si s rodičmi zavolať, aj keď sa pri tom možno zapotíme.
Niekedy sa ale pridáva niečo viac - neustály strach a pocit ohrozenia, silná úzkosť alebo panické záchvaty. Môže to byť prvý príznak psychického týrania.
Možno vaši rodičia klamú a prekrúcajú realitu aj v závažnejších témach, očierňujú vášho partnera alebo vás citovo vydierajú. Každý kontakt prerastie do hádky, aj keď ste sa tomu snažili vyhnúť.
V takýchto situáciách je veľmi náročné sa vyznať a vedieť ich riešiť. Myslite ale hlavne na svoje vlastné psychické zdravie. Porozprávajte sa o tom s odborníkom, ktorý vám pomôže celú situáciu zvládnuť.
Ak sa z kontaktu s rodinou spamätávate niekoľko dní, cítite chronický stres alebo úzkosť, rodičia vás vydierajú alebo dokonca fyzicky ohrozujú, je čas odísť. Odstrihnutie takejto rodiny nie je prejavom nevďaku, ale čistá nutnosť a sebaobrana. Nie je to vaša chyba a nezlyhali ste.
Nebojte sa požiadať o pomoc. Konzultácia v oblasti duševného zdravia je v prípade toxickej rodiny nesmierne účinná. Pomôže vám nechať náročné detstvo za sebou a nedovoliť vašej minulosti ovplyvňovať súčasnosť.
V Hedepy, medzi viac ako 100 overenými odborníkmi, určite nájdete toho správneho. Aby sme vám to uľahčili, odporučíme vám najvhodnejšieho odborníka na základe 5-minútového testu. Vaše prvé sedenie môžete mať už za pár dní.


