Aj dospievajúce deti môžu mať duševné problémy. Ako ich riešiť?

Ale nemusí to tak byť. Už len to, že ste tu, ukazuje, aký ste skvelý rodič. Pozrime sa na to, ako zistiť, kedy začať riešiť problémy s duševným zdravím vašich detí, a hlavne, ako im pomôcť.

Duševných problémov u detí pribúda

V roku 2023 začal Národný ústav duševného zdravia v Českej republike monitorovať duševné zdravie žiakov základných škôl. Výsledky všetkých prekvapili. Zistilo sa, že až 40 % žiakov deviatych tried vykazuje známky stredne ťažkej až ťažkej skľúčenosti a 30 % známky stredne ťažkej až ťažkej tiesne.

Deti však dnes musia čeliť aj iným výzvam, ktoré sme my ako rodičia ešte tak nepoznali. Je na ne vyvíjaný tlak prostredníctvom sociálnych sietí a čoraz častejšie sa objavuje ekologická tieseň alebo strach z vojny.

Áno, výchova má veľký vplyv, ale existuje viac častí skladačky duševnej pohody detí. Neznamená to teda, že ste niekde zlyhali.

Psychické zmeny v puberte môžu byť nepríjemné

Možno si hovoríte, či za to nemôže puberta. Obdobie dospievania je pre duševnú pohodu naozaj náročné. Deti sa snažia prísť na to, ako sa majú správať, a definovať samy seba. Nie je to však vôbec jednoduché, pretože ich pocity a nálady sa vplyvom hormónov pomerne rýchlo a často menia.

K tomu sú vo zvláštnej pozícií – niekde medzi dospelosťou a detstvom. Stále sú od vás závislé a musia počúvať rôzne autority. Na druhej strane sa od nich už vyžaduje, aby mysleli zrelo a často sa sami cítia (mentálne) sebestační. Je to určitý konflikt rolí, ktorý môže prinášať ťažkosti.

V období puberty je preto v poriadku:

• Zmeny nálad – ak po krátkom čase opäť prejdú.
• Túžba po rešpektovaní súkromia – viac priestoru a času o samote.
• Experimentovanie s identitou – zmeny vzhľadu, záujmov alebo kamarátov.
• Konflikty s rodičmi – občasné hádky a nezhody sú úplne v poriadku.

Vieme, že ako rodičia to v tomto období nemáte vôbec ľahké. Niekedy sa vám môže zdať, že máte doma naozaj emocionálne nestabilné dieťa. Pokiaľ však záchvaty hnevu alebo plač neprichádzajú úplne nepredvídateľne a dieťa dokáže emocionálnu epizódu prekonať, je to pravdepodobne v poriadku. Snažte sa vyhýbať nálepkovaniu a negatívnemu komentovaniu meniacich sa nálad vášho dieťaťa.

Ako spoznať, či má vaše dieťa problémy s duševnou pohodou?

Kedy to už nie je v poriadku a mali by ste začať riešiť duševné zdravie? Každé dieťa je iné, takže nemôžeme jednoducho zovšeobecňovať. Svoje dieťa poznáte najlepšie, preto dôverujte svojmu vlastnému pocitu. Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, že sa zrazu trápi alebo správa inak, pravdepodobne máte pravdu.

Čoho si všímať?

• Dieťa sa uzatvára do seba – vyhýba sa kontaktu s vami a so svojimi rovesníkmi. Nemá chuť s nikým komunikovať, nedokáže nadviazať žiadny vzťah v kolektíve.
• Vyhýba sa rozhovorom na konkrétne bežné témy (napr. škola, kamaráti) – mohlo by to naznačovať, že má v tejto oblasti problém.
• Je smutné, bez energie, bez záujmu a nadšenia – nebaví ho to, čo predtým.
• Často cíti strach a obavy – neprimerané situácii. Napríklad strach z budúcnosti, strach z miest s väčším počtom ľudí apod.
• Dlhodobo zlý spánok – má zlé sny, nemôže spať, budí sa, je námesačné.
• Má problémy s jedlom – náhle nechce jesť, vyhýba sa jedlu, odmieta jesť spoločne s vami.
• Je nervózne viac než predtým – obecne alebo pred konkrétnou situáciou (napr. hodina telocviku, ktorú predtým zvládalo).
• Pozorujete fyzické symptómy – veľké výkyvy hmotnosti, časté bolesti brucha bez zjavnej príčiny, vypadávanie vlasov apod.
• Je agresívne – zúčastňuje sa bitiek a samo ich rozpútava, je neslušné voči autoritám alebo aj vám.
• Fyzicky si ubližuje – alebo o tom hovorí.
• Jeho známky v škole sa náhle zhoršili – nesústredí sa, nezvláda sa učiť.
• Nedokáže sa prispôsobiť zmenám – vyžaduje prehnaný systém a stereotyp. Aj malé zmeny ho veľmi rozrušia.

Ako začať rozhovor o duševnej pohode?

Aj keď si nie ste istí, či ide o niečo vážnejšie**, vždy je dobré o tom s dieťaťom hovoriť**. Naučte ho hovoriť o svojich pocitoch, aby bolo povzbudené požiadať o pomoc, keď ju potrebuje.

Ako však otvoriť takúto tému v tomto krehkom období, aby vás tínedžer počúval a nebral to ako útok?

Najprv sa pozrieme na tri veci, ktorým sa treba vyhnúť, aby sa pred vami neuzavrelo:

1. Snažte sa nepoučovať – vyhýbajte sa moralizovaniu alebo kritizovaniu.
2. Nezľahčujte jeho pocity – aj keď sa jeho problémy môžu zdať ako úplné maličkosti.
3. Netlačte – nechcite okamžité odpovede. Deti niekedy potrebujú čas na spracovanie a vyjadrenie svojich pocitov. Len im dajte vedieť, že ste tu pre ne, keď budú pripravené o tom hovoriť.

Prejavte záujem, starosť a túžbu pomôcť. Na rozhovor si vyberte vhodný čas, keď je dieťa pokojné a ste len vy dvaja. Môžete začať napríklad týmito vetami.

• „Zdá sa mi, že sa v poslednom čase necítiš dobre. Chceš sa o tom porozprávať? Rád/a by som ti pomohol/a."
• „Keď som bol/a v tvojom veku, niekedy som (doplňte, čo si myslíte, že ho trápi, napr. cítil/a som sa veľmi osamelý/á). Cítiš sa niekedy podobne aj ty?"
• „Všimol/a som si, že v poslednom čase (doplňte, čo prestalo robiť, napr. nechodí von s kamarátkami). Stalo sa niečo? Chceš sa o tom porozprávať?"

Už násťročné deti môžu ísť na terapiu

Terapia je skvelým nástrojom na riešenie tiesne, skľúčenosti, zvládanie veľkých emócií, ale aj šikanovania, stresových situácií a mnoho iných. Terapeuti pre mládež sa špecializujú na pomoc deťom vo veku 13 - 18 rokov. Sedenia sú dôverné, takže terapeut vám ako rodičovi nepovie, o čom s dieťaťom diskutoval (pokiaľ to dieťa neohrozuje). Aj to môže dieťa presvedčiť, aby dalo terapii šancu.

V Hedepy sa k sedeniu pripojíte online, a tak nie je potrebné nikam dochádzať. Prečítajte si viac o terapii pre teenagerov.

Pokiaľ sa rozhodnete terapiu ponúknuť, určite vám pomôže náš článok 5 tipov, ako pomôcť niekomu blízkemu začať chodiť na terapiu.