Syndróm vyhorenia, podobne ako iné ochorenia, neprichádza bez pozvania. Priťahujú ho ľudia, ktorí sú odhodlaní vynaložiť všetku svoju energiu pre dobro ostatných, idealisti, ktorí majú vysoké nároky a rovnako vysoké očakávania. Aj tí, ktorí chcú len odviesť dobrú prácu, ale ešte sa nenaučili požiadať o pomoc.
V minulosti syndróm vyhorenia postihoval najmä vysoko postavených manažérov z veľkých firiem. So zvyšujúcimi sa nárokmi na náš výkon sa ale vyskytuje aj u mladých ľudí, napríklad aj u študentov vysokých škôl. Podľa štatistík Európskej Únie má až 50 % Slovákov skúsenosť s niektorým štádiom syndrómu vyhorenia.
Vyhorenie je synonymum pre stratu rovnováhy, ktorá nám zo života zmizla v mene toho, čo ešte musíme spraviť. Pokiaľ sa to týka aj vás, odložte na moment svoje povinnosti a staňte sa prioritou sami pre seba.
Syndróm vyhorenia, známy aj ako burnout syndrome, je stav, ktorý je zákerný svojom pozvoľným nástupom, podobne ako chronický stres. A aké sú jeho príznaky? Jedným z príznakov býva nepríjemný pocit vyčerpania, ktorý sa postupne stáva až fyzickým.
Syndróm vyhorenia prebieha obvykle v niekoľkých fázach. Od pocitu, že zo seba musíte vydať maximum, aby bola práca včas a dobre odvedená, cez stavy úzkosti, kedy nám dochádza, že naše očakávania nie sú reálne a odvedená práca napríklad ani nie je adekvátne ohodnotená, až po stavy podráždenosti, pocity sklamania a to, že pre nás naša činnost stráca zmysel.
Prvé príznaky syndrómu vyhorenia sa môžu prejavovať ľahkou únavou, občasnými problémami so zaspávaním a sem-tam si poviete, že zajtra sa vám do tej práce už ale vážne nechce. Pokiaľ ste k sebe vnímavý, možno už teraz vo svojom živote niečo meníte, čo je skvelé. Ďalšia fázy vyhorenia sú totižto sprevádzané vyčerpaním, zmenami nálad, poklesom výkonu a sústredenia, depresiami a úzkosťami, druhotné sú takisto problémy vo vzťahoch a znížené sebavedomie.
Prvé príznaky môžu byť nenápadné, ale postupne sa zhoršujú. Môžu byť ako psychické, tak fyzické. Medzi psychické príznaky vyhorenia sa radí:
Fyzické príznaky syndrómy vyhorenia môžu byť:
Syndróm vyhorenia má typicky štyri fáze:
Ešte si naplno neuvedomujeme, že je niečo zle, ale sme ľahko podráždený pri pracovnom preťažení.
Myšlienky a emócie sú stále nepríjemnejšie, nespokojnosť sa môže prejavovať aj prenášaním zlej nálady na okolie. Podvedome sa bránime symptómom.
Začínajú sa objavovať príznaky vyhorenia ako je vyčerpanie, stres a úzkosť. Vedome sa snažíme otupiť tieto nepríjemné stavy, čo ale problém nerieši.
Syndróm vyhorenia sa stáva chronickým, môžu sa objavovať panické záchvaty, úplné fyzické aj mentálne vyčerpanie.
Syndróm vyhorenia je najčastejšie spájaný s:
V skutočnosti sa ukazuje, že zásah syndrómu vyhorenia je ďaleko širší.
S vyhorením sa môžu pomerne jednoducho stretnúť napríklad ženy na materskej dovolenke alebo tie, ktoré majú od seba jednoducho príliš vysoké očakávania. A sú to práve nenaplnené očakávania, ktoré vedú k strate ilúzií, strate motivácie a v dlhodobom meradle napomáhajú k rozvoju syndrómu. V najhoršom prípade môžeme skončiť v stave úplného fyzického a duševného vyčerpania.
Ako sa dostať z vyhorenia? Pokiaľ už zápasíte s následkami syndrómu vyhorenia, nezostávajte na ne sami. Možnosti, ktoré so sebou prináša psychologické poradenstvo alebo terapia, už sú dnes dostupné pre každého. Pomôžu vám vystúpiť z bludného kruhu nárokov na seba samého a vyčerpanosti, ktoré z nich vznikla.
Syndróm vyhorenia je najlepšie riešiť už od prvých príznakov. Je pravda, že ich na začiatku nemusíme vidieť ako možný zdroj väčších problémov, ale čím skôr problém podchytíme, tým skôr sa ho môžeme zbaviť. Pokiaľ syndróm vyhorenia dôjde do fáze, kedy citeľne ovplyvňuje náš život, je vhodné zveriť sa do rúk odborníka.
Terapie je priestor pre vás. Na syndrómu vyhorenia sa naopak častokrát spolupodieľa naša tendencia dopriavať priestor ostatným. Aj preto sú pomáhajúce profesie v tomto zmysle toľko zraniteľné. Rozdať sa do poslednej sily a dúfať, že to niekto ocení. Alebo podľahnúť pocitu, že to som len ja, kto môže niečo najlepšie rozhodnúť, spraviť alebo dokončiť.
Terapia ako liečba syndrómu vyhorenia dokáže pomenovať naše podvedomé vzorce myslenia, aby sme potom sami zhodnotili, či je vhodné si ich ponechať alebo nastoliť nové poriadky.
Účinnou prevenciou syndrómu vyhorenia je zamerať sa na svoj vzťah k práci či štúdiu, ale takisto aj k životu všeobecne a k našim vzťahom. Je dobré uvedomiť si svoje očakávania a nastaviť im realistickú podobu. Tým znížime aj riziko, že do práce investujeme až príliš veľa energie a budeme fungovať nad rámec našich možností.
Pomôže takisto venovať sa vlastným záujmom, vrátane spoločenského života. Náš život tak získa ďalší rozmer a my sa vyhneme vyčerpaniu, ktoré sa často objavuje v prípade, že sme dlhodobo zameraný len na jednu vec.
Aj v tejto fáze prevencie je dobrou voľbou konzultácia s terapeutom alebo koučom. Nejedná sa o klasickú liečbu, ale o tzv. sebarozvoj. Poraďte sa s odborníkmi, ako žiť naplno a vyhnúť sa syndrómu vyhorenia.