Keď vo vzťahu viazne komunikácia. Ako ju zlepšiť a hádať sa zdravo?

Alebo spolu vychádzate dobre, len si už ani nepamätáte, kedy ste popri „čo bude na večeru“ mali hlbší rozhovor. Akoby ste žili skôr vedľa seba než spolu.

Znie vám to povedome? Potom je dobre, že ste tu. Dá sa s tým pracovať. Pozrite sa na odporúčania psychológov, ako komunikáciu zlepšiť a cítiť sa vo vzťahu bližšie a istejšie.

Bez zdravej komunikácie to naozaj nepôjde

Môže sa zdať, že keď sa dvaja milujú, všetko ostatné nejako vyplynie samo. Pravdou však je, že bez zdravej komunikácie nemusí vydržať ani tá najväčšia láska.

Nie preto, že by sme sa museli neustále rozprávať o všetkom. Ale preto, že bez komunikácie sa zo vzťahu postupne vytráca porozumenie, pocit bezpečia a istota, že sme pre toho druhého dôležití. Začneme si veci vysvetľovať po svojom, domýšľať si úmysly a reagovať skôr na svoje obavy než na to, čo ten druhý naozaj hovorí alebo cíti.

Práve preto je komunikácia jedným z najdôležitejších pilierov zdravého vzťahu. Vďaka nej dokážeme:

• lepšie pochopiť, čo druhý prežíva,
• vyhnúť sa zbytočným nedorozumeniam,
• zdravo riešiť konflikty
• a cítiť sa vedľa seba bezpečne, vypočutí a prijatí.

Aj keď je láska kľúčová, každý z nás zostáva samostatnou osobnosťou s iným vnútorným svetom. To, nad čím jeden len pokrčí plecami, môže druhému spôsobiť bezsennú noc. Nie preto, že by bol „precitlivený“, ale preto, že má iné skúsenosti, potreby a hranice.

A práve vtedy vznikajú nedorozumenia. Nie zo zlého úmyslu, ale z rozdielnych pohľadov na svet, o ktorých spolu nehovoríme.

Čo hrozí, keď vo vzťahu viazne komunikácia

Môže sa to začať nenápadne. Občas vás niečo nahnevá alebo sklame, no ignorujete to, aby nevzniklo dusno. Inokedy sa s niečím nezdôveríte, pretože máte pocit, že by vás druhý nepochopil alebo súdil. A tak mlčíte.

Lenže nevypovedané emócie a potreby sa časom hromadia. A aj keď sa dlho tvária nenápadne, raz sa ozvú. Niekedy v podobe výbuchu, inokedy ako tiché odcudzenie.

Hádky potom vznikajú znovu a znovu kvôli maličkostiam. Cítite sa nepochopení, frustrovaní alebo osamelí, aj keď nie ste sami. A postupne sa od seba začnete vzďaľovať.

Nie je náhoda, že až 65 % vzťahov končí práve pre nedostatočnú komunikáciu. Zároveň je to jedna z najčastejších tém, s ktorými ľudia prichádzajú na konzultáciu v oblasti duševného zdravia. Vo svojej praxi to vidí aj párový terapeut a kouč Mrg. Peter Seemann, PhD., PCC.

Najčastejšie chyby v komunikácii: Čo vo vzťahu radšej nehovoriť?

Prvým krokom k zdravšej partnerskej komunikácii je všimnúť si vzorce, ktoré ju dlhodobo narúšajú.

Americký psychológ John Gottman ich rozdelil do štyroch hlavných skupín, ktoré výstižne pomenoval ako štyroch jazdcov apokalypsy. Ak sa v niektorom z nich spoznáte, neberte to ako zlyhanie. Uvedomenie je ten najdôležitejší prvý krok, od ktorého sa dá začať niečo meniť.

1. Kritika

Nejde o akúkoľvek kritiku vo všeobecnosti, ale o takú, ktorá mieri na partnerovu osobnosť. Namiesto toho, čo sa naozaj stalo, riešite, aký ten druhý je.

Sťažnosti sú v poriadku, patria k zdravej komunikácii. Môžete napríklad povedať: „Vadí mi, že si nevyložil/a umývačku, ako sme sa dohodli.“ Chybou však je, keď sa z jednej situácie stane hodnotenie celej osobnosti: „Ty nikdy nemyslíš na ostatných, si hrozný sebec. Nikdy doma nič neurobíš, s tebou sa nedá normálne fungovať.“

Takáto kritika druhého rýchlo dostane do obrany. Namiesto toho, aby počul, čo vás trápi, počuje, že je zlý. A v tej chvíli už nejde o riešenie problému, ale o to ubrániť sa.

2. Pohŕdanie

Kým kritika útočí na partnerovu osobnosť, pohŕdanie ide ešte ďalej. Útočí priamo na jeho dôstojnosť a dáva najavo „som lepší/lepšia než ty.“ Často má podobu posmeškov, irónie, sarkazmu, vulgarizmov alebo napodobňovania partnera. A podľa psychológov ide o najničivejší komunikačný vzorec vo vzťahoch vôbec.

Pohŕdanie môže vyzerať napríklad takto: „Takže tebe nie je dobre? No jasné, ty si hrozný chudáčik, však? Celý deň strašne drieš, to sedenie pri počítači je totiž nesmierne náročné.“

Takéto slová nebolia len v danej chvíli. Človek, ktorý im čelí, sa prestáva cítiť bezpečne a rešpektovane. A bez rešpektu sa blízkosť udržiava len veľmi ťažko.

3. Defenzíva (obrana)

Obrana často prichádza ako reakcia na kritiku. Snažíme sa ochrániť pred pocitom viny, obhájiť sa a ukázať, že „to predsa nebolo také hrozné“. Takáto obrana má však často opačný efekt: druhý sa necíti vypočutý ani pochopený a konflikt sa môže ešte viac vyhrotiť.

Jeden z partnerov sa napríklad spýta: „Prečo si mi dnes neodpísal/a na správu?“ A druhý odpovie defenzívne: „Prepáč, ale celý deň som sa nezastavil/a. Veď sa nič také hrozné nestalo. Ty tiež často neodpisuješ, tak z toho nerob drámu.“

Namiesto reakcie na to, čo ten druhý cíti, sa rozhovor stočí k obhajovaniu, zľahčovaniu alebo protiútoku.

Čo je teda zdravšia alternatíva? Uznať svoju časť zodpovednosti a dať najavo pochopenie. Napríklad takto: „Prepáč, úplne mi to vypadlo. Mrzí ma, že si sa kvôli tomu cítil/a prehliadaný/á. Nabudúce sa ozvem skôr.“ Neznamená to priznať si vinu za všetko. Znamená to dať druhému najavo, že jeho prežívanie beriete vážne.

4. Uzavretie sa (neochota komunikovať)

Niekedy sa stane, že je jeden z vás rozhovorom natoľko zahltený, že sa stiahne a úplne prestane komunikovať. Môže mlčať, odpovedať jednoslovne, ignorovať druhého, predstierať prácu alebo jednoducho odísť z miestnosti.

Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako nezáujem alebo trestanie mlčaním. V skutočnosti však často ide o obrannú reakciu tela, ktoré už nezvláda ďalší tlak. Emócie sú príliš silné a človek sa odpojí, aby ich vôbec ustál.

Ak si na sebe v konflikte začnete všímať, že sa „vypínate“, skúste si dať vedomú pauzu. Ale pomenujte ju. Napríklad takto: „Teraz som veľmi rozrušený/á a potrebujem sa upokojiť. Môžeme sa k tomu vrátiť o chvíľu?“

Dôležité je dať druhému najavo, že sa komunikácii nevyhýbate, len si beriete priestor, aby ste sa mohli vrátiť pokojnejší.

Čo robiť, keď ste na druhej strane a partner/ka prestane komunikovať?

Keď sa druhý uprostred hádky alebo aj bežného rozhovoru odmlčí, môže to byť veľmi frustrujúce a náročné. Možno vás zaplaví úzkosť, v hlave sa vám rozbehnú myšlienky ako „Čo som urobil/a zle?“ alebo vás to naopak ešte viac nahnevá. Čo v takej chvíli urobiť?

• Skúste nenaliehať. Je prirodzené chcieť odpoveď, no čím viac budete druhého tlačiť do komunikácie, tým viac sa môže uzavrieť. Často to nerobí preto, že by vám chcel ublížiť, ale preto, že sa cíti zahltený a nevie, ako z toho von.
• Ponúknite porozumenie. Dajte najavo, že jeho potrebu ticha rešpektujete, no zároveň vám na kontakte záleží. Napríklad slovami ako: „Chápem, že sa cítiš zahltený/á. Môžeme sa o tom porozprávať neskôr. Daj mi prosím vedieť, keď na to budeš mať energiu.“
• Myslite aj na seba. Pochopenie je dôležité, no nemali by ste zabúdať na vlastné potreby. Ak ste partnerovi dopriali čas, no on stále odmieta o čomkoľvek hovoriť, je v poriadku to pomenovať. Len to urobte bez výčitiek. Skúste hovoriť o sebe a o svojich vlastných pocitoch: „Trápi ma, že sa so mnou nerozprávaš. Neviem, čo sa deje, a stresuje ma to. Potrebujem, aby si komunikoval/a.“
• Navrhnite inú formu komunikácie. Možno sa hanbí alebo sa mu/jej ťažšie hľadajú slová. Môže skúsiť hlasovú správu alebo napísať list. Nie je to ideálne, ale môže to byť prvý krok.
• Zvážte párovú konzultáciu. Ak sa nedostatočná komunikácia opakuje a nedarí sa vám z toho vystúpiť, konzultácia môže pomôcť pomenovať príčinu a pracovať s ňou. Možno sa o sebe navzájom dozviete niečo nové. A znovu sa k sebe priblížite.

Tichá domácnosť: Kedy je mlčanie v poriadku a kedy už vzťahu ubližuje

Krátka pauza na upokojenie môže byť zdravá a niekedy dokonca potrebná. Pomáha emóciám opadnúť a dáva obom priestor nadýchnuť sa skôr, než povedia niečo, čo by ich neskôr mrzelo.

Dlhodobé mlčanie však vzťah viac zraňuje, než chráni. Ignorovanie vyvoláva neistotu, úzkosť a pocit odmietnutia – a často bolí viac než otvorená hádka. Začíname si klásť otázky ako: „Čo som urobil/a zle?“, „Mám sa ospravedlniť?“, „Záleží mu/jej na mne ešte?“ A čím dlhšie mlčanie trvá, tým viac sa tieto obavy prehlbujú.

Ako prelomiť tichú domácnosť? Skúste začať pokojne a bez obviňovania. Dajte najavo, že vás ticho trápi, chýba vám kontakt a stojíte o rozhovor. Môžete napríklad povedať: „Mrzí ma, ako sme sa včera pohádali. Chcel/a by som sa o tom ešte porozprávať.“

Ako spoznať, kedy sa z mlčania stáva trest a manipulácia

Tichá domácnosť nemusí vždy znamenať len to, že partner/ka potrebuje chvíľu pre seba. Niekedy môže byť formou trestu a manipulácie.

Zbystrite pozornosť vo chvíli, keď:

• sa mlčanie po konfliktoch opakuje,
• partner/ka nereaguje na vašu snahu o pokojný rozhovor,
• odmieta akúkoľvek komunikáciu, kým sa neospravedlníte alebo nepriznáte vinu,
• a vy máte pocit, že musíte hádať, čo sa od vás vlastne očakáva.

Žiť v takomto vzťahu môže byť veľmi vyčerpávajúce a zraňujúce. Ak máte pocit, že vás mlčanie dlhodobo zneisťuje alebo núti potláčať vlastné potreby, neprehliadajte to. Prečítajte si náš článok o tom, ako spoznať toxický vzťah, alebo sa o tom porozprávajte s odborníkom na duševné zdravie.

Ako sa správne hádať a zlepšiť komunikáciu vo vzťahu

Konflikty sú nepríjemné, no patria ku každému vzťahu. Je málo pravdepodobné, že by sa dvaja ľudia, ktorí spolu trávia veľa času, zhodli úplne na všetkom. Nemyslíte?

Veta „My máme dokonalý vzťah, vôbec sa nehádame.“ za sebou často skrýva nevypovedané emócie a potreby. A tie sa postupne hromadia.

Konflikty samy osebe nie sú problém. Problém je spôsob, akým ich vedieme. Pozrite sa na praktické rady našich odborníkov, ako sa hádať zdravo a zlepšiť celkovú komunikáciu vo vzťahu.

1. Načúvajte si

Komunikácia nie je len o slovách. Predovšetkým je o aktívnom načúvaní. To neznamená iba nechať druhého dohovoriť. Znamená to snažiť sa naozaj pochopiť, čo vám hovorí a ako sa cíti bez toho, aby ste si medzitým v hlave pripravovali odpoveď. Už len to, že sa druhý cíti vypočutý, dokáže vzťah výrazne posunúť.

2. Začínajte vety slovom „ja“

Skúste sa vyhnúť vetám, ktoré začínajú „ty nikdy“ alebo „ty vždy“. Často znejú ako obvinenie, aj keď to tak nemyslíte. Keď hovoríme za seba, dávame druhému menší dôvod brániť sa a máme väčšiu šancu, že nás naozaj vypočuje a pochopí.

Namiesto „Ty stále pozeráš do telefónu a nerozprávaš sa so mnou.“ skúste radšej: „Je mi ľúto, že spolu netrávime veľa času. Občas mám pocit, že je pre teba telefón dôležitejší. Môžeme sa o tom porozprávať?“

3. Nehľadajte vinníka, ale riešenie

Keď sa sústredíme na to, kto za čo môže, často sa ešte viac zabarikádujeme vo svojich postojoch. Namiesto otázky „kto to pokazil“ skúste hľadať odpoveď na „čo s tým nabudúce urobíme inak“. Presun od obviňovania k riešeniu vám môže priniesť pocit, že ste v tom spolu – nie proti sebe.

4. Zvoľte správny čas a miesto

Nie každú tému je dobré otvárať vo chvíli, keď je jeden z vás hladný alebo už jednou nohou v posteli. Nájdite si chvíľu, keď ste obaja pripravení hovoriť, a skúste tam naozaj byť jeden pre druhého – odložte mobil, pozerajte si do očí a načúvajte si.

5. Nepredpokladajte zlý úmysel

Vo vypätých chvíľach máme tendenciu hovoriť si: „On/ona to určite robí naschvál.“ Často to však nie je pravda. Skúste vychádzať z toho, že partner/ka nie je váš nepriateľ a nesnaží sa vám ublížiť. Má len iný pohľad na vec. Aj takáto drobná zmena perspektívy dokáže komunikáciu výrazne upokojiť.

6. Overujte si, že sa chápete

Často sa stáva, že reagujeme skôr na to, čo si myslíme, že druhý povedal – nie na to, čo naozaj hovorí a ako to myslí. Zbytočné nedorozumenia potom vznikajú veľmi ľahko. Skúste sa počas rozhovoru dopytovať. Napríklad: „Ako si to myslel/a?“ alebo „Ak ti dobre rozumiem, prekážalo ti najmä…“

7. Držte sa jednej témy

V hádke je ľahké skĺznuť od jedného problému k ďalším desiatim. Keď však do rozhovoru začnete vyťahovať staré krivdy a dávno uzavreté situácie, konflikt sa rýchlo zamotá a riešenie sa vzďaľuje.

Skúste sa držať toho, čo sa deje tu a teraz. Riešiť jednu konkrétnu vec je oveľa jednoduchšie (a férovejšie) než otvárať celý zoznam minulých výčitiek.

8. Keď emócie prerastajú cez hlavu, dajte si pauzu

Vo chvíli, keď máte pocit, že z vás hovoria skôr emócie, je v poriadku dať si pauzu. Nie preto, aby ste sa problému vyhli, ale aby ste predišli zbytočným zraneniam. Dôležité je pauzu pomenovať a dať najavo, že sa k téme chcete vrátiť. Krátky odstup vám pomôže upokojiť emócie a vytvoriť priestor pre pokojnejší a zmysluplnejší rozhovor.

Čo ak ste sa zasekli a neviete nájsť riešenie?

Niekedy problém nie je v tom, že spolu nevieme hovoriť, ale v tom, že hľadáme zhodu tam, kde je potrebné skôr porozumenie. Mnohé konflikty totiž nemajú jedno „správne“ riešenie. Každý z nás do nich vstupuje s inými potrebami, obavami či hodnotami – a tie sa nemusia vždy stretnúť (čo je v poriadku).

V takej chvíli pomáha na chvíľu ustúpiť od otázky „kto má pravdu“ a pozrieť sa pod povrch. Často sa totiž nehádate len o konkrétnom rozhodnutí, ale o tom, čo pre vás znamená.

Pri téme sťahovania môže jeden z vás cítiť najmä potrebu stability a istoty, zatiaľ čo druhý túži po zmene a raste. Kým tieto potreby zostávajú nepomenované, môžete sa točiť v kruhu. Keď ich však vytiahnete na povrch a navzájom sa vypočujete, môže sa otvoriť priestor pre riešenie, ktoré dáva zmysel obom.

Ako začať rozhovor po hádke a udobriť sa

Možno ste k žiadnemu riešeniu nedospeli a hádka sa vám trochu vymkla z rúk. Aj tak je udobrenie pre vzťah veľmi dôležité. Neznamená to zmeniť názor alebo priznať si vinu. Znamená to dať druhému najavo, že je pre vás dôležitejší než samotný konflikt. A že vám viac záleží na ňom než na tom, mať pravdu.

Začať rozhovor po hádke nemusí byť zložité. Niekedy stačí jednoduchá veta ako: „Mrzí ma, ako sme sa včera pohádali.“ alebo „Chcel/a by som sa o tom znova porozprávať, keď budeme pokojnejší.“

Prvý krok býva najťažší, no často prinesie najväčšiu úľavu. Pomáha do vzťahu vrátiť pocit blízkosti a bezpečia.

Čo robiť, keď sa partner/ka urazí a trucuje

Váš partner/ka za sebou zabuchol/a dvere s pocitom, že má pravdu a vy by ste sa mali ospravedlniť. Čo teraz?

• Dajte druhému priestor. Chvíľa ticha po búrke môže byť užitočná. Nechajte partnera/partnerku, aby si spracoval/a svoje emócie. Aj vy si medzitým môžete v sebe urobiť jasnejšie.
• Zvážte, či ste naozaj neurobili chybu. Priznať si ju nie je jednoduché, no chyby robíme všetci a nie je sa za čo hanbiť. Skúste sa zamyslieť, prečo sa partner/ka urazil/a. Ak cítite, že je ospravedlnenie na mieste, povedzte ho a ponúknite zmierenie.
• Porozprávajte sa o tom. Ak máte pocit, že ospravedlnenie nie je na mieste, možno ste si len navzájom neporozumeli. Skúste rozhovor otvoriť inak a bez výčitiek opísať, ako sa cítite. Spýtajte sa partnera/partnerky, ako sa cíti on/a. Dajte najavo, že vám záleží na vzájomnom rešpekte a že vaším cieľom nie je víťazstvo, ale spoločné riešenie.

Ak partner/ka ani potom nechce komunikovať, používa mlčanie ako trest a tichá domácnosť trvá dlhodobo, nenechávajte problém vyšumieť. Ako sme spomínali vyššie, môže ísť o formu manipulácie a také zaobchádzanie si nikto nezaslúži. Môžete sa o tom porozprávať na konzultácii alebo navrhnúť párovú konzultáciu pre vás oboch.

Ako rozhovoriť partnera, ktorý rozprávať nechce?

Možno sa snažíte komunikovať otvorene a s rešpektom, no aj tak máte pocit, že si s partnerom hovoríte menej, než by ste potrebovali. Odpovedá stručne, do hlbších tém sa mu nechce alebo sa im úplne vyhýba. Čo s tým?

Neochota hovoriť nemusí automaticky znamenať nezáujem. Niekedy za ňou stojí introverzia, inokedy skúsenosť z detstva, keď nebolo bezpečné hovoriť o emóciách, alebo jednoducho zvyk problémy skôr prehliadať než riešiť.

Ako teda podporiť druhého, aby sa otvoril a dostali ste sa hlbšie?

1. Doprajte mu viac času. Niekomu trvá dlhšie, kým sa odváži hovoriť o svojich pocitoch. Ak na neho tlačíte, môže sa uzavrieť ešte viac. Zároveň pomáha povedať, prečo vám na hlbšom rozhovore záleží. Napríklad: „Záleží mi na tom, aby sme si rozumeli. Nemusíme to riešiť hneď, ale rád/a by som sa k tomu vrátil/a.“
2. Vytvorte bezpečný priestor bez hodnotenia. Keď má partner pocit, že bude hodnotený, opravovaný alebo že „povie niečo zle“, často sa nedokáže otvoriť. Skúste počúvať bez prerušovania, nezľahčovať jeho pocity a dať najavo, že sa môže zdôveriť naozaj s čímkoľvek.
3. Skúste inú formu komunikácie. Nie každému vyhovuje rozhovor z očí do očí. Niekto sa ľahšie vyjadruje písaním – napríklad správou, e-mailom alebo krátkym odkazom na chladničke. Nie je to ideálne riešenie navždy, no môže to byť prvý krok, ako komunikovať o hlbších témach.
4. Vyhnite sa výčitkám. Namiesto „Prečo sa so mnou nerozprávaš?“ skúste pomenovať, ako sa cítite: „Všimol/la som si, že sa posledné dni málo rozprávame, a je mi z toho smutno.“

Poďte prebrať tému komunikácie na konzultácii

Nemusíte na to byť s partnerom sami. Ak sa vám komunikácia nedarí, neznamená to, že je všetkým spoločným dňom koniec. Odborník vám pomôže nájsť spoločnú reč, prehĺbiť komunikáciu a hľadať riešenia, ktoré vám možno doteraz unikali.