Samota a osamelosť: aký je medzi nimi rozdiel a čo pomáha

Byť sám a cítiť sa sám nie je to isté. Niekto si samotu vedome vyberá a cíti v nej pokoj. Iný môže mať okolo seba ľudí, no napriek tomu prežívať hlbokú osamelosť, nepochopenie alebo pocit, že nikam nepatrí. Práve tento rozdiel býva dôležitý: nehovorí len o tom, koľko kontaktu máme, ale aj o kvalite vzťahov, pocite bezpečia a tom, či sa v nich môžeme cítiť naozaj videní.

Aký je rozdiel medzi samotou a osamelosťou

Samota znamená, že sme fyzicky sami. Nemusí to byť nepríjemné. Môže byť dobrovoľná, upokojujúca a dokonca potrebná.

Osamelosť je subjektívny pocit odpojenia, prázdnoty alebo nedostatku blízkosti. Môže sa objaviť aj v rodine, vo vzťahu, v práci alebo medzi priateľmi.

Rozdiel sa dá zhrnúť jednoducho:

Keď si tento rozdiel pomenujeme, býva ľahšie pochopiť, čo vlastne potrebujeme. Niekedy je to viac kontaktu. Inokedy skôr hlbší, pravdivejší a bezpečnejší kontakt.

Kedy je samota v poriadku a kedy už bolí

Samota sama o sebe nie je problém. Môže byť priestorom na oddych, tvorivosť, modlitbu, čítanie, prechádzku alebo návrat k sebe. Niektorí ľudia potrebujú viac času osamote, aby vôbec mohli dobre fungovať.

Pozornosť však stojí za to zbystriť vtedy, keď sa zo samoty stáva niečo, čo človek nechce, no nevie to zmeniť. Varovné môže byť napríklad to, keď:

• sa dlhodobo cítite odrezane od druhých,
• prestávate mať chuť ozývať sa ľuďom,
• vyhýbate sa kontaktu zo strachu, hanby alebo vyčerpania,
• máte pocit, že vás nikto skutočne nepozná,
• osamelosť začína zhoršovať spánok, náladu alebo fungovanie.

Ak je v popredí silné napätie, obavy z kontaktu alebo preťaženie sociálnymi situáciami, blízka môže byť aj téma úzkosti.

Prečo môže osamelosť vzniknúť aj medzi ľuďmi

Osamelosť nesúvisí len s tým, koľko ľudí máme okolo seba. Často sa objaví tam, kde chýba pocit bezpečia, porozumenia alebo možnosti byť autentický či autentická.

Človek môže byť osamelý napríklad keď:

• sa dlhodobo prispôsobuje a neukazuje, čo naozaj cíti,
• má okolo seba veľa kontaktov, ale málo dôvery,
• prežíva odmietnutie, nepochopenie alebo konflikty,
• zmenil prostredie, prišiel o blízke väzby alebo sa ocitol v novej životnej etape,
• je vyčerpaný, v smútku alebo v depresívnom naladení a kontakt s druhými je zrazu ťažší.

Osamelosť preto nemusí hovoriť len o „nedostatku ľudí“. Niekedy hovorí skôr o tom, že nám chýba spojenie, ktoré je bezpečné a skutočné.

Osamelosť vo vzťahu

Jedna z najbolestivejších podôb osamelosti je tá, ktorá sa objaví vo vzťahu. Zvonku môže všetko pôsobiť v poriadku, no vo vnútri sa človek cíti prehliadaný, nevypočutý alebo emocionálne sám.

Osamelosť vo vzťahu môže súvisieť napríklad s tým, že:

• partneri spolu fungujú prakticky, ale málo sa naozaj stretávajú v emóciách,
• konflikty sa zametajú pod koberec alebo sa riešia len obranne,
• jeden z partnerov sa opakovane necíti braný vážne,
• vo vzťahu chýba záujem, zvedavosť, nežnosť alebo bezpečie,
• človek sa bojí hovoriť otvorene, aby nestratil blízkosť a aj to málo, čo ešte zostalo.

Ak sa vo vzťahu dlhodobo cítite sami, neznamená to automaticky, že je „všetko stratené“. Často je to však signál, že vzťah potrebuje väčšiu otvorenosť, nové pomenovanie potrieb alebo pomoc zvonka. Užitočná môže byť aj téma vzťahov.

Osamelosť po rozchode alebo rozvode

Rozchod a rozvod nebolia len kvôli strate partnera či partnerky. Často zasiahnu aj rytmus dňa, pocit domova, budúce plány, rodičovskú rolu, finančnú istotu alebo okruh spoločných známych. Preto býva prirodzené, že sa po takomto zlome objaví aj silná osamelosť.

Po rozchode alebo rozvode môže človek prežívať napríklad:

• ticho, ktoré je po dlhom čase zrazu neznesiteľné,
• pocit zlyhania alebo hanby,
• strach, že už nikoho nestretne,
• výkyvy medzi úľavou a intenzívnym smútkom,
• neistotu, kto vlastne je mimo bývalého vzťahu.

V tomto období je dôležité nebagatelizovať vlastnú bolesť. To, že „iní to majú horšie“, nie je argument proti vašej skúsenosti. Po veľkej vzťahovej strate býva na mieste kombinácia času, opory a postupného návratu k bežným veciam, nie tlak na rýchle uzdravenie sa.

Keď sa osamelosť spája so smútkom alebo depresiou

Osamelosť a depresia nie sú to isté, ale často sa ovplyvňujú. Dlhodobá osamelosť môže zvyšovať beznádej, únavu a pocit, že nič nemá zmysel. Naopak depresia môže človeku zobrať energiu ozvať sa druhým, prijať pozvanie alebo veriť, že kontakt s danou osobou môže priniesť úľavu.

Pozornosť je dobré zbystriť, ak sa k osamelosti pridáva:

• dlhodobý smútok alebo prázdnota,
• strata záujmu o ľudí aj aktivity,
• výrazná únava,
• zhoršený spánok alebo chuť do jedla,
• pocit bezcennosti, viny alebo beznádeje,
• to, že sa s nikým nerozprávate celé dni či týždne alebo nemáte silu ani zdvihnúť telefón.

Vtedy už nejde len o otázku sociálneho života, ale aj o duševné zdravie. Užitočná môže byť aj téma depresie.

Čo môže pomôcť, keď sa cítite osamelo

Pri osamelosti zvyčajne nepomáha len veta „choď medzi ľudí“. Oveľa užitočnejšie býva pozrieť sa na to, aký druh kontaktu vám chýba a čo je pre vás teraz realistické.

Pomôcť môže napríklad:

1. Pomenovať si, čo presne vám chýba. Je to spoločnosť, bezpečný rozhovor, nežnosť, pocit prijatia alebo zmysluplná komunita?
2. Začať malým krokom. Namiesto tlaku na veľkú zmenu môže stačiť napísať jednému človeku, ísť na krátku prechádzku s niekým blízkym, zavolať priateľovi alebo obnoviť jeden pravidelný kontakt.
3. Mať po ruke svoj vlastný malý zoznam toho, čo pomáha. Niekomu uľaví krátka prechádzka na čerstvom vzduchu, niekomu príjemná hudba, niekomu kontakt s konkrétnym človekom. V náročnej chvíli býva ľahšie siahnuť po niečom pripravenom, než vymýšľať všetko od nuly.
4. Nenechať sa viesť len hanbou. Mnohí ľudia sa za osamelosť hanbia a práve preto sa ešte viac uzavrú. Osamelosť však nie je zlyhanie.
5. Budovať aj kontakt so sebou. Niekedy pomáha vrátiť do dňa viac rytmu, pohybu, jedla, spánku a činností, ktoré človeka aspoň trochu ukotvujú.
6. Opatrne narábať so sociálnymi sieťami. Môžu na chvíľu vytvoriť dojem spojenia, no niekedy pocit osamelosti skôr zintenzívnia, najmä ak sa pri nich porovnávate alebo zostávate len pri pasívnom sledovaní druhých.
7. Vyhľadať odbornú podporu. Najmä ak sa osamelosť opakuje, zhoršuje vzťahy alebo je prepojená s depresiou, úzkosťou či starou vzťahovou bolesťou.

Nie vždy ide o to mať hneď „viac ľudí“. Niekedy ide skôr o to, mať aspoň jedno miesto, kde nemusíte nič predstierať.

Kedy má zmysel vyhľadať odbornú pomoc

Odborná pomoc môže byť užitočná aj pri osamelosti, najmä keď nejde len o prechodné obdobie, ale o opakujúci sa vzorec alebo hlbšiu bolesť.

Zvážiť ju má zmysel najmä vtedy, keď:

• sa osamelosť vracia dlhodobo alebo sa zhoršuje,
• kvôli nej prestávate fungovať vo vzťahoch, práci či škole,
• máte pocit, že sa neviete na nikoho obrátiť,
• sa pridáva úzkosť, depresívne naladenie alebo silný pocit hanby,
• opakovane zostávate vo vzťahoch, v ktorých sa cítite opustene.

Konzultácia s kvalifikovaným odborníkom na duševné zdravie môže pomôcť pomenovať, čo sa vo vašich vzťahoch deje, čo potrebujete a prečo môže byť blízkosť náročná, hoci po nej túžite. Ak hľadáte podporu, môžete si na Hedepy vybrať odborníka online.

Čo môžete urobiť už dnes

Ak sa cítite osamelo, skúste začať tým, že sa nebudete obviňovať. Skôr si položte otázku, čo by bolo dnes ešte zvládnuteľné.

Pomôcť môže napríklad:

• ozvať sa jednému človeku, pri ktorom nemusíte podávať výkon,
• ísť na krátku prechádzku alebo na miesto, kde je ľahší prirodzený kontakt,
• pustiť si hudbu, ktorá vás skôr upokojí než ešte viac rozladí,
• spísať si malý zoznam ľudí, miest alebo činností, po ktorých sa zvyčajne cítite o trochu lepšie,
• vrátiť do dňa aspoň malú rutinu, ktorá vás drží nad vodou,
• obmedziť porovnávanie sa s tým, ako vyzerajú vzťahy iných ľudí navonok,
• dovoliť si priznať, že to bolí a že si zaslúžite podporu.

Ak sa spolu s osamelosťou objavujú myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu, nečakajte len na objednanie sedenia s kvalifikovaným odborníkom. Obráťte sa čo najskôr na blízkeho človeka, lekára, pohotovosť alebo krízovú pomoc, napríklad IPčko na čísle 0800 500 333.

Najčastejšie otázky o samote a osamelosti