Narcista, hysterka alebo hraničiar. Znamená to pre vás niečo? Výrazy, ktoré sa udomácnili v našom slovníku pre prípad, že chceme niekoho nepríjemne pokarhať za to, ako sa správa. V skutočnosti je ich pôvod oveľa zásadnejší.
Poruchy osobnosti významne ovplyvňujú životy ľudí, odhadom 10 % ľudí okolo nás. Iným prekáža, že s nimi žijú, majú deti alebo fungujú na pracovisku. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, nemusíte byť so svojimi ťažkosťami sami.
Poruchy osobnosti sú vlastne skupinou veľmi rôznorodých typov odchýlok od tzv. normálnej osobnosti. Obvykle sú niektoré ich znaky také výrazné, že môžu negatívne ovplyvniť kvalitu života človeka aj jeho blízkych.
Je ťažké s istotou určiť, ktoré typy porúch osobnosti sú v populácii najčastejšie. Zdá sa však, že v popredí je anankastická, paranoidná alebo emocionálne nestabilná porucha osobnosti. Veľmi sa však od seba líšia práve vďaka osobnostným vlastnostiam, ktoré u jednotlivca prevládajú. Anankastická osobnosť vidí svet čiernobielo a prejavuje sa ako puntičkár, ale zároveň je príliš kritický k sebe aj k ostatným. Paranoidná osobnosť je tiež nedôverčivá až nepriateľská. Často sa vo svojich myšlienkach pozastavuje nad skrytým významom toho, čo niekto povedal, a vníma to ako osobný útok. Naproti tomu emocionálne nestabilná osobnosť je veľmi angažovaná vo vzťahoch, ale často je konfliktná; vzťahy sú veľmi intenzívne, ale nie veľmi dlhotrvajúce. Hraničný typ emocionálne nestabilnej poruchy osobnosti je známy tým, že ho sprevádzajú pocity vnútornej prázdnoty a ambivalencie. Vo vzťahoch sa to prejavuje ako strach z blízkosti a obava z opustenia. Ostatné typy porúch osobnosti, ako napríklad schizoidná, disociálna, histriónska, vyhýbavá alebo závislá porucha osobnosti, sú podobne špecifické.
Porucha osobnosti sa najčastejšie prejavuje vo vzťahoch. Práve tu ľudia trpiaci niektorým typom poruchy osobnosti zvyčajne zažívajú najväčšie straty. Ich vzťahy sú problematické, neuspokojivé, niektorí sa nimi cítia ohrození, iní sú na nich závislí a v niektorých prípadoch ide o kombináciu oboch. Už zvýraznené osobnostné črty sa v náročných životných situáciách ešte znásobujú. Schopnosť zvládnuť krízu je u človeka s poruchou osobnosti mnohokrát nižšia.
Príčiny sú dvojaké: genetické vplyvy a psychosociálne vplyvy (výchova, životné okolnosti a ich spracovanie). Zvyčajne sa pri vzniku poruchy osobnosti kombinujú oba tieto vplyvy.
Dostupné online testy osobnosti sú užitočným orientačným nástrojom na zistenie jej profilu. Môžu nám pomôcť pomenovať, k čomu máme sklon po emocionálnej a mentálnej stránke a ako to následne ovplyvňuje naše správanie. Úplnú diagnózu však môže stanoviť len odborník, zvyčajne klinický psychológ. Ide o komplexné psychologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa rozhovor, anamnézu, dotazník alebo projektívne metódy.
Odporúča sa vyhľadať pomoc kvalifikovaného odborníka. Medzi lieky používané pri poruchách správania patria stabilizátory nálady, antidepresíva alebo nízke dávky antipsychotík. Ich dlhodobé užívanie sa neodporúča; cieľom je prekonať dočasné zhoršenie psychického stavu.